BANSKÁ BYSTRICA . Spoznávanie života banskobystrických cechov a odhalenie tajomstiev cechových truhlíc čaká na návštevníkov júlového cyklu Čo sa skrýva v depozite v Stredoslovenskom múzeu (SM) v Banskej Bystrici.
Prednášať bude v utorok 17. júla o 17:00 v Matejovom dome v Banskej Bystrici historik Filip Glocko na tému Tajomstvá cechovej truhlice. O podujatí zameranom na spoznávanie histórie a tradícií z regiónu informovala agentúru SITA manažérka SM Gabriela Benčová.
Banská Bystrica zažila dni svojej najväčšej slávy a rozkvetu od 14. storočia najmä vďaka rozvinutej remeselnej výrobe. Remeselníci sa v tomto období združovali do cechových organizácií, aby sa tak chránili pred privandrovaleckými výrobcami a zvyšujúcou sa konkurenciou na území mesta a tiež v snahe zabezpečiť vyššiu kvalitu svojich výrobkov.
Vo svojich združeniach sa remeselníci riadili pevnými pravidlami – cechovými štatútmi alebo artikulami, ktoré boli po schválení panovníkom alebo richtárom záväzné pre všetkých členov príslušného cechu.
Remeselníci svoju príslušnosť k danému cechu demonštrovali aj rôznymi symbolmi vyjadrujúcimi určité remeslo, prípadne príslušnosťou k ich patrónovi. „Jedným z najdôležitejších symbolov každého cechu, preukazujúcim morálnu, materiálnu i remeselnícku súdržnosť, bola cechová truhlica. Ako najväčšiu cennosť každého cechu ju uchovával vo svojom dome cechmajster. Truhlice mali zvyčajne dva zámky a dva rozdielne kľúče k nim. Jeden z kľúčov strážil cechmajster a ten druhý mal v úschove vicecechmajster alebo niektorý zo starších majstrov,“ objasňuje Glocko.
V cechovej truhlici sa uchovávali písomné dokumenty, najmä artikuly, rodné a krstné listy členov, výpisy z matrík, výučné listy, vysvedčenia, vandrovné knižky, účtovné knihy, testamenty majstrov, knihy záznamov a majstrov, osvedčenia, ale aj rôzna korešpondencia cechu. Nechýbali v nej ani cennosti ako peniaze, pečatidlá či sošky patrónov daného cechu. Bez cechovej truhlice sa nemohlo začať žiadne cechové zhromaždenie a truhlica ako symbol cechovej organizácie bola počas trvania každej schôdze položená na stole. Všetky cechové porady sa začínali jej slávnostným otvorením a po ich skončení ju obradne zatvorili. Podľa historika Glocka sa pred otvorenou truhlicou nesmelo neslušne vyjadrovať, pokrikovať, nadávať, hádať sa, vyvolávať akékoľvek konflikty, piť alkohol, ani fajčiť a hrať karty alebo kocky. „Každé porušenie takéhoto zákazu bolo prísne trestané finančnou pokutou,“ dodáva historik.
Významná zbierka
Jednu z najväčších zbierok cechových truhlíc na Slovensku spravuje Stredoslovenské múzeum. „Medzi najkrajšie cechové truhlice na Slovensku môžeme zaradiť Truhlicu banskobystrických zlatníkov z roku 1654, ktorej význam podčiarkuje fakt, že reprezentovala naše mesto na Mileniárnej výstave v roku 1896 v Budapešti a aj na Svetovej výstave v roku 1900 v Paríži,“ uvádza Glocko. Vo fonde Stredoslovenského múzea sa nachádza aj najstaršia dochovaná truhlica na Slovensku z roku 1585, aj kožou potiahnutá Cechová truhlica kníhviazačov z roku 1784, ktorá podľa historika patrí k tým najzaujímavejším na našom území.
Cyklus podujatí Čo sa skrýva v depozite organizuje múzeum už tretí rok. Prednášky sa uskutočňujú v priestoroch Matejovho domu, kde je expozícia venovaná histórii mesta Banská Bystrica. Ďalšie odkrývanie tajomstiev depozitu pripravilo múzeum na 14. augusta s etnologičkou Janou Koltonovou na tému Maľby na skle.
