BANSKÁ BYSTRICA. Budova železničnej stanice v Banskej Bystrici, ktorú dali do užívania v roku 1951, je od začiatku tohto mesiaca Národnou kultúrnou pamiatkou. V novom svetle tak treba vidieť aj jej plánovanú komplexnú obnovu, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov, no ktorá bude musieť spĺňať prísne štandardy pamiatkovej ochrany.
„Železničná stanica Banská Bystrica je súčasťou projektu Štandardov železničných staníc, kde je presne definované, čo všetko stanica, zaradená do tohto projektu musí spĺňať,“ informuje hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pauliková s tým, že v tejto súvislosti museli prijať opatrenia na predpísané kvalitatívne ukazovatele.
Postupná obnova
„Vzhľad objektu a jeho funkčnosť dosiahla naša spoločnosť prostredníctvom opráv, realizovaných v hlavnej činnosti, prevažne dodávateľským spôsobom. Na objekte sme vymenili okná, očistili vitráž, natreli a opravili nosnú konštrukciu vitráže a opravili poškodený travertínový obklad,“ dodala.
Vlani zabezpečili aj opravu verejných toaliet s ohľadom na platnú legislatívu, takže tie sú dnes už bezbariérové.
„V súčasnosti je podpísaná zmluva na osadenie vstupných posuvných dvier a tiež na očistenie umeleckých diel,“ dodala hovorkyňa s tým, že 4. júla objekt železničnej stanice a sôch na priečelí objektu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. „Komunikujeme s Krajským pamiatkovým úradom a dosť zásadným spôsobom sa mení vzťah k už podpísaným zmluvám na realizáciu opravných, reštaurátorských prác, prípadne iných stavebných činností, ktoré bude musieť všetky odsúhlasovať KPÚ,“ doplnila.
Za daných podmienok tak podľa nej nie je možné uvažovať o funkčnom stavebnom prepojení budovy železničnej stanice ako národnej kultúrnej pamiatky s moderným autobusovým terminálom, ktorý otvorili vlani.
Opravy z vlastných zdrojov
Revitalizácia na železničnej stanici v Banskej Bystrici formou obchodnej verejnej súťaže sa pripravovala už v rokoch 2011-2012. Do súťaže sa však v tom čase s ponukou prihlásil iba jeden subjekt, spoločnosť Prima Invest s.r.o., ktorej návrh však nebol prijatý z dôvodu nízkej výšky navrhovanej investície do majetku v správe železníc.
Podmienky vtedajšej súťaže nepočítali podľa hovorkyne s možnosťou prepojenia s projektom autobusovej stanice, ktorý sa v tom čase nerealizoval. „S revitalizáciou stanice formou PPP projektu do budúcnosti ŽSR neuvažujú a všetky potrebné opravy, údržbu a nevyhnutné investície priebežne realizujú z vlastných zdrojov,“ dodala.
Vitráže aj sochy sú obohatením
Objekt stanice odovzdali do užívania v máji 1951, postavili ju podľa návrhu architekta Jána Štefanca. Ten budovu navrhol na základe rozvojových plánov mesta, v rámci ktorých sa prekladalo aj koryto Hrona a budovala sa nová trať smerom na Diviaky.
Architekti oceňujú na objekte symetrickú kompozíciu, kde dominantnú časť tvorí odbavovacia hala s desaťmetrovou výškou a jedinečnou oceľovo – betónovou konštrukciou. Stred jej hlavného priečelia člení osem vertikálnych okien s umeleckými vitrážami. Ich autormi sú Otto Opršal, Dušan Šimko a Vojtech Stašík, pričom vitráže zachytávajú motívy stredoslovenských banských miest.
K centrálnej hale sú z oboch strán pričlenené dvojpodlažné krídla a administratívnymi a prevádzkovými miestnosťami.
V priestore pred budovou sú umiestnené dva nadrozmerné sochy Františka Gibalu – Drevorubač a robotník z roku 1951.
