Začiatkom roka prešla médiami správa, že plánujete vydať vlastnú autobiografiu. Priblížte nám tento projekt.
– Kniha vyjde v spolupráci s Michalom Červeným z Denníka N, ktorý ma na tento projekt oslovil. Do projektu sa pustil on a najmä v dobe, keď som bol v Južnej Afrike, sme sa dohodli na obsahu knihy, ktorý sme skompletizovali. Nasledovali isté prepisy a korektúry. Počas prvého júnového týždňa sme sa zhodli, že je všetko hotové. Už prešla aj viacerými editormi, chcem si ju ešte raz celú prečítať a potom nastane jej tlač a publikácia, na čo sa veľmi teším. Po obsahovej stránke je už prakticky skompletizovaná.
Popíšte nám, na čo sa bude zameriavať hlavná dejová línia.
– Tie sú v knihe dve. Hlavnou dejovou líniou je posledný rok môjho života. Názov knihy je veľmi podobný tomuto obdobiu a je jednoslovný, zatiaľ ho ale prezrádzať nebudem. Následne je pretkaná druhou dejovou líniou, teda mojím životom, najmä športovým. Predovšetkým je zameraná na pocity po kauze, ktorá mi nedovolila rok športovať, ale aj udalosti ako rozchody s trénermi. Všetko sme sa snažili prepojiť na dianie z posledného roka. Prekvapilo, koľko paralel sme dokázali nájsť, a preto si myslím, že pôjde o zaujímavé čítanie, i keď sa bude dať všetko prečítať prakticky na jeden šup. Chcem, aby ľudia trochu viac odhalili moje vnútro.
Inšpirovali ste sa pri jej písaní nejakým existujúcim dielom?
Míting P-T-S priniesol viaceré medailové úspechy pre duklistov Čítajte – Ja ani nie. Nechal som to na skúsenosti koautora a vydavateľstva. Páčili sa mi ich nápady ohľadom smeru, akým sa bude publikácia uberať. V knihe budú viaceré vyjadrenia mne najbližších ľudí, či už to bude rodina, alebo tréneri. Nebude to zamerané subjektívne, právo vyjadriť sa mal každý. Svoju publikáciu neviem porovnať so žiadnou inou. Určite nebude v škandalóznom duchu typu Koukalová, nejde ani o prísny chronologický životopis. Chcel som najmä, aby bola kniha pútavá, čo sa podarilo.
Uvažujete aj nad možnosťou pokračovania tohto diela po skončení kariéry?
– Táto kniha určite nie je ukončením. Ja som nápad na jej napísanie aj dlho odkladal, keďže som si hovoril, že stále športujem. Až môj prípad mi dal motiváciu, že sa chcem o všetko podeliť. Nik navyše nehovorí, že pôjde o uzavretú kapitolu, ktorá nebude mať pokračovanie.
Máte prečítané autobiografie svetoznámych športovcov?
– Mám ich doma viac. Pamätám si dielo z raného obdobia o Armstrongovi ešte pred aférou. Vtedy odhalil pre mňa nepoznané veci, najmä to, ako fungujú veci v profesionálnom športe. Mám v knižnici ďalšie diela, ku ktorým sa chcem čoskoro dostať – Agassi, Federer či Djokovič. Sú to pre mňa zaujímavé veci, najmä v mojom veku, keď viem, ako to v športe funguje. Každý pohľad je niečím výnimočný.
Máte vytypovaného športovca, o ktorom by ste si v budúcnosti rád prečítal jeho dielo?
– Každý, kto dostane chuť napísať v istom čase knihu, vtedy je ten správny čas a mal by sa do toho pustiť. Písať biografiu iba preto, aby nejakú mal, nie je správne. Ja sa teším, že publikácie ohlásili – debuty – aj Peter Sagan s Veronikou Velez-Zuzulovou. Bude to zaujímavé porovnanie, pretože každý si prežil iné pocity vo svojej športovej kariére.
Je o vás známe, že vo všeobecnosti rád čítate. Máte obľúbený žáner či autora?
Vladimír Moravčík zdolal thajského terminátora a pripísal si ďalšie veľké víťazstvo Čítajte – Žánrovo mám najradšej určite detektívky, ktoré sú mojimi srdcovkami. Som schopný prečítať ich za deň či dva, keďže ma uchvátia. Doma mám celú zbierku kníh od Dominika Dána a z komerčných rád čítam Dana Browna. Celkovo mám rád aj iné žánre či autorov, najmä slovenských, keďže sa v knihách vyskytujú naše reálie, čo je pre mňa určite lepšie ako americké filmy.
Keď už spomínate komerčnú tvorbu, u ľudí je masovo najpopulárnejšou zrejme fantasy literatúra. Máte vzťah k tomuto žánru?
– Fantasy mám rád. Prečítal som komplet Harryho Pottera. Niekedy je fajn pustiť uzdu fantázii a prečítať si aj niečo ľahšie.
Vráťme sa na chvíľu k prípadu, na ktorý sa zameriava aj vaša kniha. Takmer rok vám nebolo umožnené súťažiť. Cítite kvôli tomu výpadok z formy?
– Dúfam, že nie. Zanechalo to vo mne veľké stopy skôr v hlave a psychike. Avšak keď sa prípad ukončil, rýchlo som pochopil, že ma to všetko posilnilo a stal som sa odolnejším. Pozerám sa na svet z väčšieho nadhľadu a každý bežný problém, ktorý sa vyskytne, vnímam ako súčasť života. Bol som skôr zvyknutý na to, že sa mi darí, ale život nie je iba o tom.
Na svoju obhajobu ste vynaložili veľké množstvo finančných prostriedkov. Keďže ste tvárou viacerých reklamných kampaní, vrátila sa vám táto čiastka?
– Som rád, že moji partneri sa mi neobrátili chrbtom, práve naopak, snažili sa mi pomáhať a ostali pri mne. Základom bola pre mňa práve morálna podpora. Aj preto naďalej fungujem v úspešnom režime a darí sa mi zarábať. Konkrétne sumy hovoriť nemôžem, poviem len toľko, že aj vďaka nim sa mi podarilo naplniť rozpočet na obhajobu a moja rodina tým nijak zvlášť neutrpela, čiže všetko dopadlo dobre.
Chris Froome napriek dopingovým podozreniam štartoval na Giro d’Italia, súťaž vyhral a po kontroverzných rozhodnutiach zo strany UCI mohol nastúpiť aj na Tour de France. Je to vôbec spravodlivé?
– Toto ma celkom zaskočilo, lebo určite to nebolo normálne a príde mi to nespravodlivé. Akonáhle má v sebe vyslovene nález – zakázanú látku v tele, je to minimálne na diskusiu. Keďže sa ale nachádza v riešení, mal by byť suspendovaný. Okrem neho ani nepoznám prípad, kedy by bol športovec v riešení a mohol by súťažiť. Nechcem ho označovať za dopingového hriešnika, ale keďže vtedy nepadol definitívny verdikt, nemal pretekať.
Kordícky extrém ovládli Krajčovič a Zvarová, na kratšej trati triumfovali biatlonisti Kuzminová a Kazár Čítajte Niektorí cyklisti sa nestravujú v reštauráciách z dôvodu možnej kontaminácie jedla. Stretli ste sa s podobným prípadom počas kariéry?
– Nezažil som to a myslím si, že tu skôr ide o paranoju. Nemyslím si, že reálne existuje možnosť, aby sa niečo podobné stalo a ako to odkontrolovať, či má ochutnávačov, alebo si robí biologický rozbor. Mäso môže byť kontaminované aj zo záhradky krmivom. S niečím podobným nemám problém a myslím, že aj tie kontaminácie z reštaurácií nemôžu byť také vysoké, aby ich dopingová skúška odhalila.
Márii Šarapovovej bola pred dvomi rokmi na istý čas zakázaná činnosť kvôli látke meldonium, ktorú ale užívala predtým 8 rokov. Je vôbec možné sa vyhnúť dopingu pri neustálom zaraďovaní nových látok na zoznam?
– U nej meldonium dlhodobo ostávalo v moči a úrovne sa zvyšovali, čo si uvedomila aj WADA a podnikla kroky, aby športovci, ktorí skončili v istý termín, neboli za to postihovaní. Museli by mať v rukách aj iné dôkazy, ona už porušovala pravidlá. Športovec je vždy sám zodpovedný za to, čo berie.
Olympionici z Nórska sa netaja tým, že berú lieky na astmu. Môže to podľa vás byť kamufláž? Dokázal by vôbec podávať špičkové výkony športovec, ktorý reálne trpí astmou?
– Neviem, či je to kamufláž. Nechcem o tom špekulovať hlavne preto, že na svete je veľa športovcov, ktorí si podobnými liekmi naozaj riešia zdravotné problémy. Ja s tým nemám skúsenosti, nikdy som žiadnu terapeutickú výnimku nemal. Na druhej strane je už len štatisticky nemysliteľné, aby toľko športovcov trpelo astmou. A zhodou okolností len z niektorých krajín.
Aké kroky by mala podniknúť WADA, aby boli kontroly dopingu efektívnejšie a športovci tak neboli krivo obvinení podobne ako vy?
– Odpoveď na túto ťažkú otázku je pre mňa ľahká, ale je náročné to presadiť. Jednoznačne sa nemôže posudzovať športovec iba na základe dohadov a vedeckých analýz. Ak nastane odchýlka v biologickom pase, môže ísť o indíciu, že sa niečo deje. Treba ísť ale naozaj na istotu a je určite lepšie, ak niekto z hriešnikov ubzikne, akoby mal byť niekto nespravodlivo odsúdený. Čo sa týka systému biologických pasov, dal som nejaké návrhy, ako postupovať a zlepšiť kontroly, aby sa nestalo to, čo mne. Úplne čistý športovec nemôže byť odsúdený či potrestaný. Tu ide o veľkú tragédiu systému.
Z chodeckých pretekov v Litve si Bystričania doniesli domov dva cenné kovy Čítajte Napokon zvíťazila spravodlivosť a teraz sa môžete pripravovať na atletické ME v Berlíne. Popri tom sa venujete aj svojej akadémii, ktorá existuje už takmer rok. Ste spokojný s jej progresom?
– Všetci sme spokojní. Za necelý rok máme v akadémii 1200 detí, 70 tréningových skupín. Deti sa na tréningy tešia, čo je pre nás asi najväčšia odmena. Chceme expandovať a ponúkať akadémiu ďalším školám, preto u nás stále prebiehajú aj súťaže o členstvo. Školy sa môžu pobiť o 40 tréningových skupín a my sa snažíme, aby bol projekt udržateľný aj do budúcna, kedy už možno skončím zo športom.
Je jasné, že finančné náklady na prevádzku takejto akadémie a jej personálu sú nemalé. Darí sa ich vykrývať?
– Akadémia ma viacero zdrojov financovania. Hlavným sú naši reklamní partneri, ktorí platia väčšine detí náklady. Často deti podporujú aj samosprávy a školy. A keďže chceme, aby akadémia fungovala aj o x rokov, snažíme sa, aby bol náš projekt udržateľný aj na komerčnej báze. Takže je možnosť si tréningy platiť vo forme členského. Tieto poplatky potom pokrývajú naše náklady na tréningové skupiny, ktoré nemajú podporu nejakého grantového projektu.
