BANSKÁ BYSTRICA. S orientačným behom sa Jakub Dekrét začal zoznamovať v roku 2012. „Nebol to môj úplne prvý šport, keďže predtým som robil niekoľko rokov karate. Avšak problémy s kolenami ma prinútili na istý čas so športom skončiť. Až v lete 2012 som začal znova rozmýšľať nad svojím športovým životom a práve vtedy prišiel popud od môjho otca, ktorý orientačný beh robil počas svojich študentských čias,“ prezradil na úvod talentovaný orientačný bežec, ktorého materským športovým klubom je od začiatku TJ Slávia UMB Ekonóm Banská Bystrica.
„Pôsobí v ňom aj môj tréner, aj moja vynikajúca fyzioterapeutka a som veľmi vďačný celému klubu za to, kde som dnes,“ vysvetľuje a dodáva, že kvôli väčšej konkurencii v zahraničí od roku 2015 hosťuje v českom klube ŠK Žabovřesky Brno a minulý rok nadviazal spoluprácu so švédskym klubom Rehns BK.
Orientačný beh nie je prechádzka s buzolou
Jakubovi sme položili celkom očakávanú otázku. Prečo sa rozhodol práve pre orientačný beh? Lebo možno viacerí mladí sa v súčasnosti rozhodujú pre iné, viac adrenalínové športy.
„Je to skôr iba skreslený pohľad ľudí na orientačný beh. Mnohí si ho predstavujú ako „prechádzku s buzolou na krku“. V skutočnosti však bežíme plnou rýchlosťou a cez rôzne prekážky ako zrázy, kamenné polia, bažiny, kríky či popadané stromy, a pritom ešte musíme stíhať sledovať mapu,“ približuje Jakub podstatu i náročnosť orientačného behu, ktorý má podľa neho výhodu v tom, že každá veková kategória si vie nájsť svoju dávku adrenalínu. „Iné trate majú veteráni a malé deti, iné juniori a elita,“ podotýka.
Iné športy
Jakub Dekrét sa venuje doplnkovo aj iným športom. Veľa pláva a bicykluje. Počas zimy mení bicykel za bežky. „Občas sa mi podarí vypadnúť do hôr na peknú turistiku. A ako každý chalan si vždy rád zahrám nejaký ten futbal s kamarátmi. Všetky tieto aktivity robím len rekreačne, keďže pri množstve pretekov a sústredení už nezostáva čas na ostatné,“ konštatuje.
Trpezlivosť nadovšetko
Vráťme sa však k orientačnému behu, ktorému Jakub prenecháva podstatnú časť svojho života. Čo je podľa jeho doterajších skúseností najdôležitejšie pri vykonávaní tohto športového odvetvia?
Matej Tóth: Najťažší rok v živote ma zocelil. O pocity sa podelím v knihe Čítajte „Jednoznačne trpezlivosť. Netreba sa vzdávať hneď na začiatku. Nie je jednoduché naučiť sa všetky mapové značky, prácu s buzolou a samotnú orientáciu v teréne – chce to čas a hlavne pozitívne myslenie. Stačí prekonať prvotnú krízu z neúspechu a orientačný beh si zamilujete,“ pohotovo reaguje Jakub a zároveň opisuje, ako vyzerá jeho tréning: „Príprava sa začína približne uprostred novembra, keď po prechodnom oddychovom období absolvujem športovú prehliadku, aby sme s trénerom mali informácie o mojej výkonnosti a podľa nej prispôsobili prípravu.“
Jakub ďalej zdôrazňuje, že počas zimy je na prvom mieste objemová príprava. Často cestuje na juh Európy, najmä na mapové sústredenia, ktoré u nás počas zimy znemožňuje sneh. „S príchodom jari sa prechádza do väčšej intenzity. Koncom marca sa už rozbieha jarná časť pretekov, ktorá trvá zhruba do polovice júna,“ vysvetľuje s tým, že pre neho sa v júni začína záverečná príprava, väčšinou vo vyšších nadmorských výškach, keď sa chystá na vrchol sezóny, ako sú MS či ME. A ako trávi čas po skončení súťažného kolotoča?
„Po vrchole sezóny sú asi dva voľnejšie týždne. Časť leta trávim na klubovom sústredení v Nórsku,“ prezrádza Jakub a dopĺňa, že súčasťou jeho tréningov je aj cibrenie techniky.
Prvý štart
Fantastický Martin Haring v domácom prostredí obhájil titul majstra Slovenska v cross-country Čítajte Poctivý tréning dokáže prinášať svoje ovocie v podobe úspechov. Ani v prípade Jakuba Dekréta to nie je inak. Ale aké spomienky má na svoj prvý súťažný štart v orientačnom behu? „Môj prvý štart prišiel už po dvoch či troch mesiacoch po mojom prvom mapovom tréningu. Boli to oblastné preteky s názvom Veľká cena Tikošportu. Bol to nočný orientačný beh a odohrával sa v kúpeľnom mestečku Sliač. Aj keď sa hovorí, že odvážnemu šťastie praje, ja som uprednostnil sprievod svojho trénera a bežal som mimo súťaž,“ načiera do spomienok a pripája aj tú na svoje prvé víťazstvo.
„Zhodou okolností prišlo hneď na druhý deň po mojom prvom štarte. Preteky sa presunuli do Kováčovej – tentoraz sa už bežalo za denného svetla a na trať som sa už vybral bez trénera. Musím sa priznať, že tam nebola až taká veľká konkurencia, ale pre mňa to bol veľmi pozitívny impulz a zistil som, že to so mnou nie je až také márne.“
Výrazné úspechy
Jakubova cesta za prenikavými úspechmi pokračuje ďalej. V roku 2017 sa stal majstrom Európy v orientačnom behu dorastencov.
„Bolo to doma na Slovensku, konkrétne v Banskej Štiavnici, a išlo o šprint jednotlivcov. Myslím, že som mal obrovské šťastie v tom, že posledné dorastenecké ME boli u nás. Dva roky som sa na to pripravoval a sníval o tom, že vyhrám, až sa to nakoniec stalo realitou. Všetko to však ubehlo tak rýchlo, že si ani nepamätám na to, čo mi išlo hlavou. Spomínam si iba na svoje prvé slová po dobehnutí: Budem zvracať!,“ vracia sa k triumfu Jakub a aj v súčasnosti hodnotí, že to bol jednoznačne najbolestivejší šprint, aký kedy bežal.
Osobitne spomína aj na tie úspechy, ktoré získal na klasickej trati. V tejto disciplíne obsadil 3. miesto na ME dorastencov (2017), 2. miesto na školských MS (2017), 8. miesto na MS juniorov (2016), 1. miesto na MČR dorastencov (2017) a 1. miesto na MSR mužov (2017).
Srdcovka
Jeho srdcovou záležitosťou sú najmä štafety, kde behá s výbornými kamarátmi.„Najmä posledné úseky sú pre mňa vášňou a aj zdrojom môjho motta, že nič nie je nemožné,“ priznáva Jakub Dekrét. Štafety na ME dorastencov (2017) sú pre neho zatiaľ naj-krajším zážitkom v športovej kariére, keď sa podieľal na zisku bronzovej medaily.
„Tento rok som mal možnosť odbehnúť aj najslávnejšie štafetové preteky vo Švédsku- 10-člennú Tiomilu, kde som bežal siedmy úsek okolo štvrtej hodiny ráno. Obdobné štafety sa behajú aj vo Fínsku, ako napríklad Jukola,“ delí sa s nami o svoje spomienky na významné štafetové podujatia v orientačnom behu.
Jakub Dekrét si nesmierne váži každú príležitosť, keď môže štartovať na domácich alebo zahraničných súťažiach. Skúsenosti, ktoré tam získava, majú pre neho veľkú hodnotu. Preteky s kvalitnou konkurenciou, ako sám uznáva, mu pomáhajú lepšie zvládať stres, objavovať svoje nedostatky a, samozrejme, sú dôležitým prvkom na ceste k vrcholovému športu.
Kordícky extrém ovládli Krajčovič a Zvarová, na kratšej trati triumfovali biatlonisti Kuzminová a Kazár Čítajte Blúdiť je ľudské
V súvislosti s priebehom samotných orientačných behov nás zaujímalo, či sa už „podarilo“ Jakubovi zablúdiť. Tu dlho neváha a hneď nám poskytuje veľavravnú odpoveď, ktorá sa dotýka aj iných športovcov, ktorí skúsili nástrahy orientačného behu.
„To blúdenie patrí k tomu. Je to zároveň motivácia v tréningu, aby sa to nabudúce neopakovalo.“ Najviac mu doteraz robili problémy špecifické terény, ako napríklad maďarské borievky, Český raj a, samozrejme, jeho prvé tréningy v Škandinávii, kde je tá orientácia oveľa ťažšia ako v našich lesoch.
„To blúdenie je skôr problém v úplných začiatkoch, i keď občas hlava prestane pracovať, aj keď máte dlhoročné skúsenosti. Skoro vždy sú to však úsmevné príhody,“ odľahčuje tému Jakub, ktorý sa zatiaľ nešpecializuje na žiadnu disciplínu v rámci orientačného behu. Ako ďalej objasňuje, okrem základných disciplín, ako sú šprint, stredná trať, klasická alebo dlhá trať a štafeta, existuje aj novinka – „knockout“ šprint. Ten bude mať premiéru v jeseni na Svetovom pohári v Prahe.
Vzormi nemusia byť len športovci
Cesta za víťazstvami je u mnohých športovcov dláždená nielen vlastnou cieľavedomosťou, disciplínou a trpezlivosťou, ale aj športovými vzormi. Má nejaké aj Jakub?
FOTO: Tour de Volcano zaviedlo cyklistických dobrodruhov okolo Poľany Čítajte „Tých vzorov je viac a nemusia to byť len športovci. Je veľa ľudí, ktorí nešportujú, ale svojím príbehom si vás získajú a sú pre vás motiváciou. Naopak, je veľa úžasných športovcov, ale svojím správaním vo vás vzbudia skôr negatívne emócie. V orientačnom behu sú pre mňa veľkou inšpiráciou legendy ako Jörgen Mårten-sson, Pasi Ikonen či Thierry Gueorgiou. Netreba zabúdať ani na Jozefa Polláka či Mariána Dávidíka, ktorí zviditeľnili slovenský orienťák na medzinárodnej scéne,“ zoznamuje nás so svojimi vzormi Jakub, ktorého najviac fascinuje na orientačnom behu sloboda.
„A tiež to, že môžem behať voľne po lese a užívať si skutočnú prírodu. Je to iné, ako keď niekto povie, že si ide zabehať do lesa a pritom stále beží po asfaltke. Je to prirodzenejší pohyb ako „točiť“ na atletickom štadióne. A keď sa k tomu ešte pridá príjemná rodinná atmosféra na pretekoch, tak je to šport na nezaplatenie,“ konkretizuje, čím ho osobitne oslovuje tento šport, ktorý sa aj v Banskej Bystrici dostáva čoraz viac do povedomia spoločnosti.
Plány do budúcnosti
V súčasnosti sa Jakub Dekrét doliečuje z dávnejšieho ochorenia, a preto nepreteká. Ale predsa len sme sa ho opýtali na záver, aké športové plány a výzvy stoja pred ním. Dlho neváhal a takto sa rozhovoril:
„Môj hlavný cieľ je dať sa znova dokopy, keďže zdravie máme iba jedno. Čo sa týka tejto sezóny, uvidím, či na nejaké dôležité preteky vôbec nastúpim, alebo tomu nechám voľný priebeh. Do poslednej chvíle som dúfal, že by som sa mohol predstaviť na MS juniorov v Maďarsku, ale pokračujúca liečba mi to neumožní. Keďže budúci rok je môj posledný v kategórii juniorov, moja vízia je zlatá medaila na MS juniorov v Dánsku.“
Autor: Pavol Kall
