BANSKÁ BYSTRICA. Aj keď v uplynulom týždni na celom území Slovenska opäť dominoval peľ bylín s prevažným zastúpením slabo alergizujúceho peľu pŕhľavovitých a najvýznamnejšieho alergénu tohto obdobia – peľu tráv z čeľade lipnicovitých, pomaly zvyšuje svoju koncentráciu v ovzduší ďalší strašiak polinotikov -peľ paliny a ambrózie.
Už tretí týždeň po sebe ho zachytili všetky monitorovacie stanice. „Denné koncentrácie peľu tráv sa pomaly znižujú. Najvyššie koncentrácie peľu tráv zachytila monitorovacia stanica v Nitre, v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Bratislave. „Najvyššie celkové denné koncentrácie peľu pŕhľavovitých rastlín sme zachytili v Banskej Bystrici v Bratislave a v Nitre.
Peľ paliny a ambrózie sa vyskytoval v tomto týždni väčšinou v nízkych koncentráciách ako uvádzajú všetky monitorvacie stanice. Okrem uvedených druhov sa v ovzduší vyskytoval ešte peľ skorocelu, štiavu, mrlíka, astrovitých a mrkvovitých rastlín. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium a rodom Alternária a v ovzduší je ich veľa“, uviedla RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v SR.
Alergici si musia dávať pozor
Podľa RNDr. Lafférsovej v týchto a nasledujúcich dňoch naďalej bude prevažovať bude peľ bylín s najväčším zastúpením peľu pŕhľavovitých a tráv. Čeľaď lipnicovité s takmer 10 000 druhmi a vyše 600 rodmi patrí v rámci kvitnúcich rastlín medzi najrozsiahlejšie. Je to zároveň hospodársky najvýznamnejšia je čeľaď, kde patria všetky trávy a z nich odvodené obilniny. Kvety sú trojpočetné, súkvetím je klas a plodom je zrno. Medzi obilninami je to napr. ovos, raž, pšenica letná, jačmeň, či kukurica. Častá burina v našich záhradách je pýr psí, medzi hojne zastúpené lúčne trávy patrí lipnica hájna , kostrava horská, smlz trsťovitý , či mednička jednokvetá.
Zvýšia sa denné koncentrácie peľu najvýznamnejších alergénov leta – paliny a ambrózie, ktoré budú spolu s trávami najvýznamnejším a najsilnejším alergénom najbližších týždňov . Počas búrok a inej zrážkovej činnosti bude dochádzať k poklesu peľu v ovzduší. Denné koncentrácie spór plesní majú stúpajúcu tendenciu.
Nepokosené pozemky sú problém
Za invázne rastliny sa podľa zákona považujú nepôvodné druhy, ktorých samovoľné šírenie ohrozuje biologickú rozmanitosť pôvodnej flóry. Momentálne je na zozname inváznych rastlín sedem bylín a štyri dreviny. Ambrózia má mnohonásobne vyššiu produkciu peľu ako palina. Jedna rastlina vyprodukuje až niekoľko miliárd peľových zŕn a prahové množstvo pre vyvolanie symptómov je už dvadsať peľových zŕn v kubickom metri vzduchu, preto aj alergikov na ambróziu pribúda. Neliečená alergia na ambróziu podobne ako aj u iných silných alergenóv spôsobuje výrazné zhoršenie zdravotného stavu a často prechádza do astmy. „Alergiu na ambróziu možno liečiť alergénovou imunoterapiou. No ak je liečba neúspešná, potom už možno potláčať len príznaky. To znamená užívanie liekov po celý život. Preto si treba uvedomiť, že ak necháme ambróziu na vlastnom pozemku nepokosenú, ohrozujeme tým zdravie aj druhých, a to nielen v bezprostrednej blízkosti,“ uzatvára.
Vlastníci neobhospodarovných pozemkov sú povinní starať sa o ne tak, aby nedošlo opätovnému šíreniu týchto druhov a musia ich odstraňovať na vlastné náklady. Za porušenie týchto povinností hrozí právnickým osobám a podnikateľom pokuta viac ako deväť tisíc eur a fyzickým osobám vyše tri tisíc eur.
