BANSKÁ BYSTRICA. Získanie nových poznatkov a výmena informácií o epidemiologickej situácii, týkajúcej sa kliešťovej encefalitídy ako aj o samotnom ochorení a prevencii, bolo cieľom nedávneho 20. výročného zasadnutia Medzinárodnej vedeckej pracovnej skupiny pre kliešťovú encefalitídu (ISW-TBE). Slovensko na tomto medzinárodnom fóre vo Viedni zastupovala MUDr. Jana Kerlik z Odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktorá prezentovala epidemiologickú situáciu na Slovensku za ostatné roky vrátane vlaňajška.
Na stretnutie boli pozvaní členovia ISW-TBE zastupujúci jednotlivé európske, ako aj mimoeurópske krajiny. ISW-TBE zahŕňa približne 900 expertov z 30 európskych krajín, pričom viedenského zasadnutia sa zúčastnilo približne 100 z nich. Hlavnými cieľmi ISW-TBE je presadzovať národnú a medzinárodnú spoluprácu, stimulovať a koordinovať aplikovaný, ako aj základný výskum, zameraný na encefalitídu a pomáhať tréningovým a edukačným programom v danej oblasti.
Nepasterizované výrobky sú problém
„Za ostatné roky pozorujeme mierne rastúci trend ochorenia na kliešťovú encefalitídu. Slovensko má v Európe a asi aj vo svete, neslávne prvenstvo v počte alimentárnych epidémií (spôsobených konzumáciou potravín) tohto ochorenia, ktorých počet má tiež rastúci trend.
Dôvodom je obľuba tradičných salašníckych výrobkov z nepasterizovaného ovčieho mlieka na Slovensku. Riziková je aj konzumácia surového kozieho mlieka či výrobkov z neho pre pozitívne účinky na zdravie. Zaočkovanosť proti KE je však na Slovensku naďalej nízka, pohybuje sa okolo 1-5%“, konštatovala MUDr. Kerlik.
Rizikové sú dve tretiny Slovenska
Takmer dve tretiny Slovenska predstavujú rizikové oblasti nákazy. Dlhodobo najvyššia chorobnosť zodpovedá oblasti povodia rieky Váh, ide najmä o okresy Púchov a Považská Bystrica.
Šírenie endemických oblastí kliešťovej encefalitídy postupuje najmä na sever krajiny ako aj do horských oblastí pravdepodobne v dôsledku klimatických zmien. Za nové ohnisko sa považuje okres Žilina, ako aj okres Bardejov.
Na strednom Slovensku ide najmä o lokality v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Detva, v ktorých došlo k nárastu nielen prípadov ale aj alimentárnych epidémií za ostatné roky. Na východe krajiny sa endemické ohniská tiahnu od okresu Prešov, Vranov nad Topľou, Humenné až po Sninu. „V roku 2016 sme v okrese Košice - okolie pozorovali najväčšiu epidémiu minimálne za posledných 20 rokov, pričom išlo o druhú alimentárnu epidémiu na východe Slovenska od čias najväčšej Rožňavskej epidémie v r. 1951 na Slovensku“, konštatovala MUDr. Kerlik. Tak ako sa objavujú nové ohniská , zároveň miznú iné endemické ohniská, akým je napr. už spomínaný okres Rožňava.
Za posledné desaťročia sa pozoruje nárast výskytu KE vo väčšine európskych krajín. Najviac rizikové oblasti sú v susednej Českej republike, Rakúsku, Pobaltských krajinách či Slovinsku. Tieto krajiny disponujú aj najvyšším počtom prípadov KE v rámci Európy. Výnimkou je Rakúsko, kde dlhoročná národná imunizačná kampaň viedla k vysokej takmer 90% zaočkovanosti, v dôsledku ktorej poklesol počet prípadov o 90%.
Autor: MÁRIA TOLNAYOVÁ, RÚVZ
