POVRAZNÍK. Krása povrazníckych krojov ožíva nanovo vďaka známemu fotografovi Martinovi Habánkovi z Martin Habánek PhotoAdventures, ktorý v rámci projektu Tradičné kroje zo Slovenska a zahraničia nafotil aj nádhernú kolekciu krojov z Povrazníka.
Ivana Pinkasová, ktorá sa spolu s ďalšími dvoma dievčatami fotenia zúčastnila hovorí, že to bol pre ne neopakovateľný zážitok. Myšlienka vytvoriť takúto zaujímavú kolekciu vznikla počas Dňa obce a mladé ženy hneď oslovila. „Dostali sme ponuku od pána fotografa a zdala sa nám to krásna myšlienka. Užívali sme si to naplno, lebo sme sa museli vrátiť do dôb našich starých mám. Hrabať sme síce vedeli dobre, veď to robíme aj dnes, no chodiť napríklad po suchej tráve naboso už bolo pre nás niečo nové,“ hovorí s úsmevom.
Krásu krojov spojili s krásou prírody
Fotografie sa podľa nej veľmi vydarili nielen vďaka krásnym krojom, ale aj prírode. Bol to neobvyklý súzvuk. „Povrazník má krásne okolie a ak sa s tým spojí krása krojov, ide o nevšedný vizuálny zážitok,“ hovorí. Aj preto chcú vydarenú kolekciu fotografií umiestniť do obecného múzea, kde obohatí doterajší zbierkový fond.
Ivana Pinkasová hovorí, že kroj po prastarkej, ktorý mala pri fotení na sebe, je starší ako sto rokov. Podarilo sa ho zachovať vo vynikajúcom stave hlavne vďaka tomu, že vtedajšie látky a súčasti kroja boli veľmi trváce. Súčasti kroja nestratili farby ani tvar a pri dobrom udržiavaní môžu prežiť ďalšiu generáciu. „Naše babky a prababky však boli menšie a útlejšie, takže niektoré časti krojov bol problém pozapínať,“ dodáva.
Našťastie mali k dispozícii viacero krojových súčastí, takže ich bez problémov mohli skombinovať.
Starosta obce Ivan Kováč tiež hovorí, že takáto fotokolekcia je veľkým obohatením, lebo ukazuje bohatosť a krásu tunajších krojov. Pôvodné kroje sú aj súčasťou muzeálnej obecnej expozície, ktorá je zameraná na históriu a život predkov.
Krása detailu
Tunajšie kroje sú nápadité svojou farebnosťou, ale aj precíznym vypracovaním každého detailu. Tradičný ľudový odev patrí spolu s odevom dedín Čerín, Dolná Mičiná, Dúbravica, Horná Mičiná, Hrochoť, Môlča, Oravce, Poniky, Sebedín – Bečov a Strelníky k ponickej variante detvianskeho odevného typu.
Odevné súčasti pozostávali z opliecka, mužskej košele, voľakedy iba do pol hrudníka, čepca, zástery a mužských plátených nohavíc.
Na ich vyšívanie sa používala technika tzv. krivej ihly. Pre staršie výšivky bol charakteristický geometrický ornament, na ktorom prevládala žltá farba všetkých odtieňov, modrá a čiastočne aj červená. Novšia ornamentika je rastlinná a je aj pestrofarebnejšia. Kým kontúry kvetov sú vyšité krivou ihlou, stred jednotlivých motívov je vystrihnutý a niekedy ešte podložený tylom. Okrem výšiviek stoja za povšimnutie i tkaniny s množstvom ornamentálnych prvkov radených do pásov. Pre ne je charakteristická červená a čierna farba na bielom podklade. Uplatnenie nachádzajú na obrusoch, textíliách a na vrchnom diele spodnej sukne nazývanom stanka.
Skvelí povrazníci
Tunajší obyvatelia boli preslávení výrobou konopných povrazov, ktoré dodávali predovšetkým pre okolité bane v Ľubietovej a Starých Horách. Rovnako ich však využívali aj gazdovia a domácnosti v okolí.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1424, keď sa ako Powraznik spolu s ďalšími dedinami ľupčianskeho panstva spomína na darovacej listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Od roku 1465 až do roku 1848 bol Povrazník poddanskou obcou slobodného kráľovského mesta Ľubietová a banícka tradícia tu bola veľmi silná.
Po úpadku baníctva v stredoslovenskej banskej oblasti, predovšetkým v Ľubietovej, sa Povrazník stal roľnícko – pastierskou obcou. Na prelome 19. a 20. storočia pracovali obyvatelia prevažne v lesoch a v železiarňach v Podbrezovej. Miestne ženy pôvodne ovládali tkanie na dvoch i na štyroch nitelniciach. Ešte v polovici 20. storočia sa tu tkalo plátno a handričkové pokrovce a ojedinele si ešte poniektorí obyvatelia vyrábali i súkno.
