BANSKÁ BYSTRICA. Ojedinelý historický herbár Augusta Junkera z prírodovedných zbierok múzea môžu spoznať návštevníci Thurzovho domu Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Výstava z cyklu Klenot v klenote pod názvom „Posolstvo rastlín - Herbár Augusta Junkera“ je sprístupnená v unikátnej Zelenej sieni. Ako pre agentúru SITA uviedla PR manažérka SM Gabriela Benčová, herbár môžu návštevníci obdivovať až do 28. októbra.
Výstavný cyklus Klenot v klenote od roku 2016 predstavuje každý rok návštevníkom múzea vybraný zbierkový predmet, ktorý je niečím zvláštny, originálny a netradičný.
Historický herbár Augusta Junkera je najvzácnejšou časťou botanickej zbierky múzea. Jeho súčasťou sú aj druhy rastlín, ktoré sú v súčasnosti na Slovensku považované za kriticky ohrozené, ba dokonca aj vyhynuté.
„Keď sa povie herbár, ľudia si často krát predstavia Herbár pátra Cypriána či Herbár Andreja Kmeťa, ktoré sú najstaršie a najvýznamnejšie herbárové zbierky na Slovensku. Herbár Augusta Junkera nemá síce v celoslovenskom meradle také významné postavenie, no napriek tomu je cenným zdrojom informácií, pretože zachytáva premenu a postupnú výstavbu mesta Banská Bystrica,“ zdôraznila jeho význam pre botanikov autorka výstavy Elena Martincová.
Mnohé lokality, na ktorých boli jednotlivé rastliny do herbára nazbierané už v súčasnosti neexistujú.
Do zbierok múzea sa herbár dostal darom ešte v roku 1954 od Banskobystričana Andreja Pecníka. V rokoch 1860 až 1910 bol neoddeliteľnou súčasťou vyučovania prírodopisu na Evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici.
Podstatnú časť rastlín do neho nazbieral profesor tohto gymnázia August Junker, ktorému sa podarilo vytvoriť jedinečnú kolekciu vzácnejších, ale i tých bežných druhov rastlín, burín a kultúrne pestovaných rastlín, ktoré sa v tom období vyskytovali v jednotlivých lokalitách mesta a v jeho bezprostrednom okolí.
Botanickú zbierku Stredoslovenského múzea začala tvoriť kustódka prírodných zbierok Ružena Bohúňová ešte v roku 1954. Nachádza sa v nej 13 732 herbárových položiek vyšších rastlín, rias, húb a lišajníkov.
„Všetky z nich sú nenahraditeľným dôkazom a tiež originálnou vzorkou rastlín, ktoré dokumentujú prírodné pomery územia stredoslovenského kraja a zároveň sú zdrojom informácií pre ďalší výskum rastlinstva regiónu, v širšom kontexte aj územia celého Slovenska,“ dodala Martincová.
