BADÍN. Zostala z neho iba ohrada. Pomník československým legionárom, ktorí vyhnali zo stredného Slovenska v roku 1919 maďarskú boľševickú armádu, totiž komunistom nevoňal.
Za totality ho rozobrali a zachovalo sa z neho iba oplotenie. V priestore, kde pamätník kedysi stál, osadila obec Badín pred niekoľkými dňami informačnú tabuľu. „Chceli sme takýmto spôsobom upozorniť obyvateľov, ale i turistov, že kedysi tu takýto významný pamätník stál. Je to náš príspevok k propagovaniu zaujímavej histórie obce, naše aktivity sa tým však zďaleka nekončia,“ hovorí starosta obce Pavol Hric.
Snažia sa o návrat pamätníka
Obec je totiž rozhodnutá dať napodobeninu tohto pamätníka opätovne vyhotoviť a umiestniť na rovnakom mieste. „Mala by to byť presná kópia tohto zaujímavého pamätníka, ktorý odstránili v roku 1948. Nadviazali sme kontakty s Ministerstvom obrany Českej republiky, ktoré zastupuje bývalé československé légie, ale tiež s našim ministerstvom vnútra . Veríme, že sa nám podarí získať pre projekt finančnú podporu formou dotácií,“ hovorí starosta a dodáva, že pamätník, ktorý navrhol profesor Anton Hrdlička a odhalili ho v októbri 1935.
Skvelý stratég Šnejdárek
Pomník československým legionárom mal pripomínať významnú vojenskú operáciu, ktorej velil v roku 1919 - necelý rok po vzniku prvej Československej republiky generál Josef Šnejdárek . Vďaka jeho premyslenej stratégii sa podarilo z územia stredného Slovenska vyhnať vojská Maďarskej republiky rád.
Za Slovenského štátu zmizli levy
Pomník vyhotovila podľa Hrdličkovej predlohy banskobystrická sochárska a kamenárska dielňa Horn, do dnešných dní sa z neho zachovali iba archívne fotografie. V štvorcoch, umiestnených na kríži, mal uvedené názvy plukov a práporov, ktoré v tejto lokalite bojovali. Už za Slovenského štátu z pomníka odstránili levov, v roku 1948 ho rozobrali úplne. Kamenné bloky zrejme skončili na niektorej zo stavieb.
Starosta dodáva, že pre komunistov bol pamätník, namierený proti boľševikom, tŕňom v oku.
Prvá republika v ohrození
Iba niekoľko mesiacov po vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov sa ocitla nová republika v ohrození. Maďarská revolučná vláda Bélu Kúna vyhlásila diktatúru proletariátu a začala vojnu proti okolitým krajinám. Na strednom Slovensku im padla do rúk Krupina, Lučenec, Levice, či Zvolen. Ťažké boje sa odohrávali aj v blízkosti Badína. Červené gardy tu začali paľbu na obec a zhorelo niekoľko domov.
Armádny generál Josef Šnejdárek bol právom pokladaný za vynikajúceho stratéga a jeho vojenskej stratégii vďačí aj stred Slovenska za to, že tu škody na majetku a životoch neboli omnoho väčšie. Ako príslušník cudzineckej légie sa podieľal aj na budovaní československých légií vo Francúzsku spoločne s M.R. Štefánikom.
