Vážení čitatelia,
nedá mi nevrátiť sa k môjmu poslednému článku, v ktorom som písal o iniciatíve poslancov z poslaneckého klubu strany Smer – SD Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (Z BBSK), ktorou sa mali navýšiť mzdy pracovníkov rozpočtových a príspevkových organizácií samosprávneho kraja v druhom polroku tohto roku.
Pôvodný návrh znel 100 eur mesačne (v hrubom) pre každého zamestnanca pracujúceho podľa zákona o verejnej službe mimo pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Teda, napr. pracovníkom v domovoch dôchodcov, domovoch sociálnych služieb, pracovníkov školských jedální, domovov mládeže, či niektorých pracovníkov našich múzeí a divadiel.
Z BBSK na svojom zasadaní v Brezne (25.6.2018) však schválilo upravený návrh a zo 100 eur bolo zrazu 70, v niektorých prípadoch, dokonca len 30 eur! Ako som už písal ide pritom pracovníkov, ktorí majú veľakrát plat nižší ako je minimálna mzda a zamestnávateľ im musel rozdiel tak či tak doplácať. Pritom v rozpočte BBSK na jednorazové mesačné navýšenie platov o 100 eur, týchto zamestnancov samosprávneho kraja peniaze boli !
So zadosť učinením som ale prijal správu, že aj niektorí predstavitelia miestnej samosprávy, ktorí sú súbežne aj poslancami Z BBSK sa nechali inšpirovať a pristúpili vo svojich mestách a obciach k navýšeniu miezd pracovníkov mestských či obecných podnikoch.
Aj na Technických službách mesta Brezna bolo ohlásené zvyšovanie miezd (verím, že sa aj zrealizuje v praxi) no akosi sa pozabudlo na naše opatrovateľky. Tie opatrovateľky, ktoré sa obetavo, veľakrát bez ohľadu na svoju pracovnú dobu a svoje platové ohodnotenie, starajú o našich starších a chorých spoluobčanov. Na nápravu je ale stále čas! Dnes je finančná situácia samospráv viac ako dobrá a umožňuje im pristupovať aj k zvyšovaniu miezd, napríklad formou odmien svojich zamestnancov.
Nie vždy tomu tak bolo. V rokoch 2009 – 2011, v čase finančnej svetovej krízy, ktorá zasiahla i Slovensko a tým aj samosprávy, ktoré sú závislé na verejných financiách, sme museli prehodnocovať nielen investičné zámery, ale aj plnenie základných úloh samospráv.
Verný obraz toho, ako kríza zasiahla hospodárenie samospráv na Slovensku, nám dáva vývoj výšky tzv, podielových daní, daní ktoré vyberá štát a posiela ich samosprávam na financovanie ich aktivít. Tieto dane pritom tvoria podstatnú časť ich príjmov.
Podielové dane mesta Brezna dosiahli v roku 2008 výšku 5,147 mil. eur, no v roku 2009 to bolo len 4,67 mil. eur a v roku 2009 už iba 3,76 mil. eur. Pokles oproti roku 2008 o 1,39 mil. eur! A to iste uznáte, mať či nemať v rozpočte 1,39 mil. eur je podstatný rozdiel. V rokoch 2010 a 2011 podielové dane mesta dosiahli výšku približne 4,45 mil. eur. a potom postupne rástli, no úroveň roku 2008 dosiahli až v roku 2015 ( 5,479 mil. eur).
Pri takomto vývoji ekonomiky sme mali len dve možnosti. Začaté investície zakonzervovať a nové i napriek možnostiam čerpať EÚ fondy, nezačínať, alebo si na potrebné investície požičať. Spolu s vtedajším zastupiteľstvom sme sa rozhodli ísť druhou cestou. Peniaze z prijatých úverov sme investovali do prestavby zimného štadióna na viacúčelovú halu (Kde by dnes vystupoval Michal David ? ) do rekonštrukcie ZŠ P2 i rekonštrukcie námestia (na ktoré sme použili i fondy EÚ).
Ak aj mesto malo následne pomerne vysoké úverové zaťaženie v prepočte na občana, úvery a ich postupné splácanie boli nastavené tak, že mesto nemalo problém plniť si svoje základné funkcie a úlohy.
A ak vedeniu mesta či niektorým poslancom vadilo, že mesto má „veľké“ úverové zaťaženie, nebolo nič ľahšie, ako dohodnúť v banke ich rýchlejšie splácanie. Od roku 2015 na to mali i dostatok financií. No splácanie úverov dodnes ide tempom, ako bolo dohodnuté v pôvodných úverových zmluvách a argument vysokého dlhu sa príležitostne vyťahuje, ako kvázi argument zlého hospodárenia ich predchodcov.
Dnes mesto nepotrebuje nové úvery, má dostatok príjmov. Ak zostanem v rovine podielových daní možno konštatovať, že v rokoch 2010 až 2014 dostalo mesto na podielových daniach spolu 18,397 mil. eur. A v rokoch 2015 až 2017, s pripočítaním predpokladaného príjmu v roku 2018 spolu 25,876 mil. eur. V porovnaní predchádzajúceho a terajšieho volebného obdobia je to o 7,479 mil. eur viac ! K tomu, ako sme túto skutočnosť v tomto volebnom období využili, sa vrátim vo svojom ďalšom článku.
Záverom ešte jedna vec. Mesto v minulosti použilo mimorozpočtové úverové zdroje i na rekonštrukcie miestnych komunikácií a chodníkov. Tieto úvery boli z podstatnej časti splatené ešte v minulom volebnom období, preto ani v tomto prípade neobstojí „argument“, že sme úverovo neúmerne zaťažili budúce generácie Brezňanov.
Posledná splátka týchto úverov bola realizovaná v roku 2015 a tým vznikol priestor pre nové vedenie mesta v nasledujúcich rokoch využiť sumu cca 625 tis. eur na iný, vhodný a potrebný účel. Popritom, počas splácania úverov na cesty sa o ich prípadnú opravu a údržbu starali spoločnosti, ktoré rekonštrukcie realizovali.
Rekonštrukcie povrchov miestnych komunikácií sa pritom realizovali asfaltom, chodníky zväčša zámockou dlažbou. Dlažba preto, že pred samostnou rekonštrukciou sme upozornili správcov sietí (elektikárov, vodárov i plynárov ) že ideme rekonštruovať cesty a chodníky a že majú možnosť pred tým realizovať výmenu svojich rozvodov a vedení. Nie všade to využili, i preto chodníky z dlažby, aby sa v prípade prípadnej realizácie opravy či výmeny vedení energií nemusel rezať nový asfalt ciest. Dlažbu chodníkov stačí pritom rozobrať, zrealizovať výkop a výmenu potrubí či vedení, výkop zasypať a potom dlažbu opäť povkladať. Aj preto ma zarazilo, že mesto dalo súhlas na rozkopávku v telese cesty na Školskej ulici. Škoda, každý zásah do povrchu znehodnocuje predchádzajúcu investíciu mesta a znižuje jej životnosť.
Ing. Jaroslav Demian
