Neprehliadnuteľný chlapík so šatkou na hlave a inovatívnymi myšlienkami v nej. Pracuje pre mesto Brezno predovšetkým ako IT špecialista, často funguje ako dobrovoľník a rád spoznáva svet. Naposledy sa spolu s kamarátom vybral do ďalekého Mongolska a neoľutoval. Peter Kthree Katreniak.
Vždy bolo tvojím snom cestovať?
– Dá sa povedať, že áno, aj keď zas tá túžba v životných etapách kolísala. No až v posledných rokoch som sa pustil do veľkého projektu. No pustil, nalial ma doň kamarát Peter Lukáč (Luky), ktorý má toho precestované podstatne viac.
Ja som ale neváhal a trochu bez rozmyslu som privolil. Nie je však nič, čo by som ľutoval.
Nebola to dovolenka typu more, pláž a ničnerobenie, ale rozhodli ste sa pre podstatne divokejšiu destináciu: Mongolsko. Prečo práve stredná Ázia?
– Luky mal v pláne navštíviť Mongolsko a bol cestovateľsky dosť rozbehnutý. Práve sa vrátil z cesty naprieč Južnou Amerikou.
Inšpirovala nás čiastočne benefičná súťaž Mongol Rally a mystickosť Hodvábnej cesty, ktorá po mnohé storočia zásadne ovplyvňovala okrem polovice sveta aj nás. Aj keď nešli sme priamo po jej stopách, keďže dosť podstatná časť, ktorou prechádzala, stále nie je až tak bezpečná. No a dať to na felde a pokúsiť sa aj vrátiť domov do Brezna, bola celkom výzva. Pokiaľ by sme naše EV teda expedičné vozidlo, my sme ju volali familiárne EVka, nedostali z Mongolska späť, tak by sa nám výlet predražil o 6000 dolárov kvôli jej veku.
Nepatrí sa pýtať na vek dámy, ale koľko má rokov?
– Je to mladá baba. Má len dvadsať rokov, no Mongoli aj vďaka Mongol Rally pritvrdili zákon o dovoze resp. vstupe starých áut do ich krajiny. Ani sa im nečudujem. Za pár rokov by tam mali okrem koní a oviec kopu vrakov.
No, celkom hazard. Koľko trvala celá výprava a kadiaľ viedli kolesá vašej EVky?
– Presne 49 dní a prešli sme cez 25 000 kilometrov. Balkán tu menovať nebudem, ale išli sme cez Turecko, Gruzínsko, Rusko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko, Mongolsko, Ukrajinu. Špecka bola zastávka v Černobyle.
Ako na teba zapôsobil?
– Živo. Prírode sa v zóne darí aj tým, že tam ľudia trvalo nežijú a dochádzajú tam len do práce. Možno by zážitok bol emotívnejší, keby sme tam neboli v čase babieho leta. Plánujem sa tam tento rok v neskorú jeseň alebo v zime vrátiť. Fotky odtiaľ by mohli byť ponurejšie... Černobyľ by si zaslúžil vlastný článok.
To je hodená rukavica. ? Černobyľ ale nebol hlavný cieľ vašej vlaňajšej cesty... Čo ním bolo a podarilo sa vám ho dosiahnuť?
– Dostať sa aj s EVkou domov do Brezna (smiech) a samozrejme kochať sa nádherou našej planéty a ich obyvateľov. To sa splnilo do bodky. Krása Himalájí, drsnosť púští Kazachstanu či rozľahlosť a pestrosť Mongolska. Nedá sa to slovami opísať. Ale aj to uvedomenie, že žijeme v Európe a máme veľké šťastie, keď môžeme splachovať pitnou vodou.
Ako ste sa dorozumievali s miestnymi obyvateľmi?
– Ja som vsádzal na angličtinu a Luky trochu aj na ruštinu. Mal viac úspechov. Spomínam si, že keď mi v Kazachstane chceli neoprávnene dať policajti pokutu za rýchlosť a pídili po úplatku, tak som ich vraj podľa Lukyho dokonale zmiatol pri otázke: „Du ju spík ingliš?“
Moja odpoveď: „Ja neponimáju.“ Vzápätí to skúsili z druhej strany: „Gavaríš pa ruski?“ A moja odpoveď bola: „áj dont andrstend.“ Zmätene mi podali doklady a poslali ma ďalej. Inak sme dosť používali hmmmštinu. To je jazyk, ktorý sa používa s ukazovákom pravej ruky, je nutné, aby dotyčný pri tom zapájal predstavivosť. Jednoducho ukážeš na predmet a povieš hmmm.
Potom ukážeš na bankovky a prstami naznačíš počet. Pohodové nakupovanie. Mongoli nevedia ani moc po rusky, takže tam je hmmština základ. Alebo klasika – ty si melieš po slovensky a oni po mongolsky. Vždy dačo z toho bolo.
Zdá sa, že ste si užili veľa zábavy... V čom sú Mongoli iní ako my?
– V zásade v ničom, dobro je v každom obyvateľovi tejto planéty. Mongoli sú vynaliezaví, ale z BOZP to tam nie je žiadna sláva. V miestnom servise nám výfuk zváral mechanik bez toho, aby použil kuklu. ? Ale vo všetkých krajinách boli na nás veľmi milí, no ich pohostinnosti sa máme čo učiť.
Čo ťa v Mongolsku najviac prekvapilo či už pozitívne alebo negatívne?
– Ja osobne beriem trochu ako negatívum, že čínski developeri to tam v posledných rokoch dosť vyasfaltovali.
Takže nebola to až taká pakáreň, na ktorú sme sa tešili. Predbehli sme ich až v Gobi. No a jediná negatívna vec je len čisto naša vina. Naliali sme si do baterky nedestilovanú vodu, čím sme ju nadobro poslali do recyklačného neba. Našťastie nám miestni ochotne predali za päť eur síce používanú, ale funkčnú baterku. Mongolsko je nesmierne čistá krajina a jazero Hovsgol je miesto kam treba zájsť.
Sú takéto dobrodružné cesty finančne dostupné pre bežného Slováka?
– My sme išli s malým rozpočtom. Dosť sme spávali v stane a kde tu sme zastavili v hosteli, keď sme si už naozaj smrdeli. Stravovali sme sa tak kempovo, niečo sme si vždy uvarili. V týchto krajinách je pre našinca všetko lacné.
Po finančnej stránke je takýto výlet v prepočte na čas v cene lepšej dovolenky v Chorvátsku. Chcem podotknúť, že sme šli bez sponzorov. Vďaka tomu, že Luky bol v tom období šťastným klientom úradu prace, tak stihol za tri mesiace povybavovať víza a kvantá rôznych povolení. Ja som sa v podstate len viezol. Čo je najmenej dostupné, je čas. Musíš mať dosť času. Inak sa všetko dá.
Kam ťa táto cesta posunula?
– Nemienim tu filozofovať, no rozhodne sa teraz menej zaoberám malichernosťami bežného života. Neriešim veci, ktoré nedokážem ovplyvniť. Ale nemám pocit, že by ma to inak nejako zmenilo.
Aké sú tvoje ďalšie cestovateľské plány okrem Černobyľu?
– Tento rok asi nič zásadné. Írsko alebo Sierra Nevada v Španielsku. Možno budúci rok znovu Kirgizsko alebo altajská časť Ruska. Len sme tadiaľ preleteli, takže sa tam chceme vrátiť.
Opäť sami dvaja?
– Aj keď sa u nás ponorka prakticky nevyskytla ani raz, ideálne je takéto niečo podniknúť v trojici alebo štvorici. Ako spieva Jarek Nohavica: keď to ide, tak to ide a keď to nejde, tak sa musí ísť... Viac o našej ceste sa môžu čitatelia dozvedieť na www.svetom.xyz a Luky už za mňa zostrihal materiál na dokumentárny seriál, z ktorého sú hotové dva diely.
