BANSKÁ BYSTRICA. Celkom 2679 ľudí v krojoch, čo je novým slovenským rekordom, sa predstavilo na nedávnom Dni kroja, ktorý bol súčasťou 361. ročníka Radvanského jarmoku v Banskej Bystrici.
A náš okres sa v tejto plejáde určite nestratil. Dnes sme sa najväčšiu módnu prehliadku folklóru pozreli z pohľadu našich obcí. Bolo sa na čo pozerať. Veď kroje z Poník, Povrazníka, Seliec, Priechodu, Hrochote, či Horných Pršian sú našou pýchou.
Javory a Liesky zostavili 80 – minútový program o jarmoku
Folklórna skupina Javory a Liesky z Badína sa na Radvanský jarmok pripravovala vo veľkom predstihu, veď v rámci programu sa predstavili s folklórnym pásmom, ktoré sa viazalo práve k Radvanskému jarmoku. Hoci pôvodne mali dohodnutých 60 minút vystúpenia, nakoniec z toho bolo 80 minút a naplnili ich bez akýchkoľvek problémov.
„Chceli sme návštevníkov jarmoku potešiť zvykmi a piesňami, ktoré ešte nevideli a nepočuli. Dôraz sme pritom kládli na pôvodnosť, skladbu programu bez úprav a v našom dialekte,“ hovorí vedúci skupiny Juraj Hano.
Pri vystúpení použili aj starosvetské ľudové nástroje heligónku a fujaru, ktoré majú v dedine Badín tradíciu. Tú sa snažia opätovne oživiť, keďže na tieto nástroje sa trochu pozabudlo. Zaujímavosťou bolo aj to, že folklórna skupina vystupovala ako rodina aj s deťmi.
Keďže Badín bol od starej Radvane čo by kameňom dohodil, ľudia tu podľa Juraja Hana žili jarmokom celý rok. „Bola to najväčšia udalosť v tomto kraji a rovnako deti, ako aj dospelí sa ňu tešili a pripravili celé týždne dopredu,“ hovorí.
Ako dieťaťa mu v spomienkach najviac utkvel retiazkový kolotoč pri Furmanskej krčme, ale aj šiator komediantom. A tiež boj s medveďom na reťazi, ktorý tuším nikdy nikto nevyhral, či s hadom škrtičom. „V Badíne dokonca platilo, že týždeň pred jarmokom už museli byť vykopané zemiaky. A platilo, že zemiaky sa museli vždy kopať čelom k dedine,“ hovorí. Dospelí mali vyčlenené štyri brázdy, deti po dve. Na pole sa nosili na zasýtenie hlavne polievky na kyslo. Keď zaznel zvon z dediny, každý si sadol do brázdy a jedol. „Radvanský jarmok – to bolo pre nás niečo ako dožinky,“ hovorí Juraj Hano.
Krásne zvyky predkov sa premietli aj do folklórneho pásma s piesňami o Radvanskom jarmoku, ktoré zožalo zaslúžené uznanie.
Zrejme iba málo obcí na Slovensku sa môže pochváliť tým, že majú hneď dva spevníky. Badín áno. Je to Spevník Jána Skubinčana, alebo ujčoka Jana, ako mu folkloristi zvyknú hovoriť. A tiež spevník Dolu tým Badínom . Obom dominuje „badínskuo nárečia“.
A pochváliť sa mohli aj svojimi krásnymi krojmi, ktorých zaujímavosťou je aj zdobenie – čierna trojruža v zadnej časti kroja. Tá symbolizovala svätú Trojicu – otca, syna a ducha svätého.
Selce predstavili kroje pre rôzne príležitosti
Deň kroja bol veľkou príležitosťou aj pre obec Selce, kde sa v posledných rokoch snažia nanovo vzkriesiť tradície predkov, ktoré pomaly upadali do zabudnutia. Teraz však zažívajú aj tu veľkú renesanciu. Starosta Ján Kupec hovorí, že určitou nevýhodou je to, že obec leží veľmi blízko pri Banskej Bystrici a tak niektoré folklórne tradície a zvyky navzájom splynuli.
V poslednom období sa však obec pustila do boja s časom a snažia sa prezentovať folklórne zvyky a odievanie predkov v ich rýdzej podobe. „Darí sa nám to aj vďaka takým nadšencom ako Marek Očenáš, či Želmíra Patrášová,“ hovorí s tým, že jednotlivé súčasti krojov, s ktorými sa obec prezentovala na Dni kroja, museli zozbierať a pripraviť.
„Marek Očenáš ich dva týždne predtým škrobil a upravoval. Nebola to žiadna hračka, veď niektoré súčasti krojov sú aj 80 – 100 rokov staré, “ hovorí starosta, ktorý je na svojich ľudí právom hrdý. Mohli tak predstaviť mladuchu, ženícha, ich rodičov, kroj slobodného dievčaťa, ale aj vdovy. Andrea Mesíková zo Seliec sa dokonca stala najkrajšou krojovanou nevestou. „Naša obec sa na tento deň pripravovala svedomito, vo veľkej miere sme vychádzali aj z dobových fotografií,“ dodal.
Margita Chabanová: Tento deň spojil aj ľudí, ktorí sa nepoznali
Už pol storočia prezentuje pôvodný, autentický folklór, zachovaný vo zvykoch a obyčajoch predkov folklórna skupina Priechoďan z Priechodu. Každoročne od roku 1998 organizujú spolu s obecným úradom, folklórne popoludnie“ Čô sa staô v tom Priechode“ a pri veľkých príležitostiach, aká sa im naskytla aj toto leto, dokonca folklórne slávnosti. A Priechoďan nechýbal ani na Dni kroja. „Veľmi sa mi páčila spontánna atmosféra tohto stretnutia. Stretli ste niekoho v kroji a hoci ste ho videli po prvý krát v živote, hneď ste sa s ním dali do reči,“ hovorí vedúca súboru Margita Chabanová s tým, že takéto spontánne stretnutia je pripomínali minulosť, keď mali ľudia k sebe bližšie. Stretávali sa, spievali, zatancovali si.
Aj starosta Môlče Ján Kluka má veľký sen oživiť tradíciu tamojších krojov. „Máme sa čím pochváliť, veď naše kroje sú krásne a tak trochu pripomínajú ponický kroj. Nie u každého obyvateľa som však našiel pochopenie, niektorí tvrdili, že sa už do starých krojov nezmestia,“ hovorí. Zbrane však neskladá a do budúcnosti by chcel obyvateľov primäť k tomu, aby sa o krásne tradície predkov dokázali podeliť. „Verím, že sa nám to napokon spoločne s obyvateľmi podarí,“ dodal.
