PODBREZOVÁ. Sú najlepší a takmer nik o nich nevie. Kolkársky oddiel ŽP Šport Podbrezová patrí dlhodobo medzi svetovú elitu vo svojom odvetví. Potvrdzuje to každoročnými titulovými úspechmi na domácej, ale aj medzinárodnej scéne. Od roku 1912, kedy bola na Horehroní vybudovaná kolkáreň, sa začala písať história tohto športu, ktorého korene sú nesmierne zaujímavé. Šport, populárny najmä na rekreačnej úrovni, vznikol s iným zámerom.
Krčmový šport? Už nie
Kolky sú tradične športom, o ktorom veľa ľudí nevie. V tom lepšom prípade si ich mýlia s bowlingom. Traduje sa, že tento šport vznikol, lebo kolky boli považované za hazard. Vznikli ako krčmový šport a postupne sa šplhá na vyššie méty a každým rokom zbiera medzinárodnú prestíž.
Princíp je v obidvoch športoch rovnaký. Zhodiť hracou guľou čo najviac kolkov. Kým bowlingová guľa má na úchop rukou tri dierky, kolkárska guľa je hladká. Rozdiel je však aj v postupe hry. „Ľudia si nás často mýlia najmä s bowlingom, prípadne nevedia, o aký šport ide. Hlavný rozdiel je ten, že kým si v bowlingu zahádžete raz za čas po jednom-dvoch hodoch a striedate sa so spoluhráčmi, pri kolkoch hádžete približne hodinu v kuse, až potom vás vystrieda tímový kolega,“ opisuje princíp športu jeden z podbrezovských kolkárov Martin Kozák.
Dopĺňa pritom, že iba úzky okruh ľudí vie o úspechoch klubu a tohto športu na Slovensku vo všeobecnosti. "Pár kilometrov za dedinou možno už nevedia o našej existencii," opisuje Kozák existencionálnu krízu slovenskej športovej elity.
Len pre psychicky odolných
Mnoho ľudí pritom nevie, aká námaha je za tým, ak sa chce športovec venovať kolkom profesionálne. Skúsený bývalý kolkár a aktuálny tréner Podbrezovčanov Ondrej Kyselica prirovnáva tento šport k tenisu a tvrdí, že je záťažou najmä na psychiku.
„Hlava robí obrovské množstvo práce. Či už ide o vypäté alebo pokojné situácie, nemôžete sa na zápas pripraviť dokonale v hlave. Hoci je dôležitá aj kondícia a technika, stačí jedna nečakaná chyba a v hlave sa začne odvíjať priam film o tom, prečo to nejde, keď inokedy áno. Nemôžete si to natrénovať ako šprint na 200 metrov, kde dobiehate približne v jednom konštantnom čase. Tu sa ukazuje umenie hráča. Iba tí, ktorí vedia prekonať psychický tlak, sú najlepšími. Kolky sú 15 % o technike a kondícii, 85 % tvorí hlava,“ tvrdí.
Čím je pritom hráč starší a skúsenejší, tým lepšie si podľa Kyselicu dokáže udržať nervy na uzde. Tlak je najmä na mladých a každý sa s ním vysporadúva inak. Príkladom je aj talentovaný mladík Marek Štefančík. „Polhodinu pred zápasom si zapnem hudbu a či už sa prezliekam, alebo rozcvičujem, robím všetko s ňou. Vtedy ma nik neruší, zatvorím sa do seba samého, čo mi pomáha,“ hovorí mladý kolkár. „Je to však individuálne. Niekomu pomáha rozprávať sa, niekomu úplné ticho,“ dopĺňa Kyselica.

Prístup musí byť individuálny
Rovnako ako s prípravou na zápas to funguje aj s tréningmi. Niektorí potrebujú trénovať 3 razy za týždeň, iní iba raz. Štandard sú však podľa Kyselicu dva tréningy v prípade, ak sa hrajú cez týždeň dva zápasy a tri tréningy, ak sa hrá jeden. „Kolky sú ako tenis, ku každému hráčovi treba pristupovať veľmi individuálne, myslieť na ich potreby a správne naodrinovať tréningy,“ hovorí.
Určite to však nie je iba o hlave. Podľa Kozáka je náročná najmä situácia, ak hráte v klube a v reprezentácii.„Vtedy sa môže stať, že počas šiestich dní štartujete aj šesťkrát na istom podujatí, pričom semifinále aj finále sa hrajú v jeden deň. Býva to vyčerpávajúce,“ vysvetľuje.
Obdivuhodná séria a cesta až na vrchol
Pôvodný krčmový šport postupne nabral v Podbrezovej status toho najúspešnejšieho. Počnúc tretím tisícročím sa klub zaradil medzi najúspešnejšie v Európe, a tým aj na svete. Vrámci slovenského športu vo všeobecnosti nemajú kolkári prakticky žiadnu konkurenciu. Ich dominancia je obdivuhodná.