BANSKÁ BYSTRICA. Viac ako 45 tisíc metrov kubických dreva má byť vyťažených z približne tridsiatky vzácnych lokalít Slovenska. So žiadosťami o udelenie výnimky na ťažbu v najprísnejšie chránených územiach sa v poslednom čase doslova roztrhlo vrece.
Žiadosti prichádzajú podľa generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR Martina Lakandu z rôznych častí Slovenska. Rovnako od štátnych lesov, ako aj od vojenských lesov, či vlastníkov súkromných lesov. Medzi štátnymi ochranármi sa preto hovorí o jednom z najmasívnejších zásahov do najvzácnejších prírodných oblastí Slovenska. „Celkovo by sa malo vyťažiť okolo 1700 nákladných áut dreva práve z týchto vzácnych lokalít," tvrdia.
Štátna ochrana prírody v reakcii na túto situáciu vydala usmernenie pre kolegov v regiónoch, aby pri rozhodovaní stáli na princípe bezzásahovosti.
„Ide o frontálny útok na naše najvzácnejšie lokality. Týka sa takmer každého regiónu Slovenska, ktorý má na svojom území chránené územia", dodal riaditeľ.
Ako na bežiacom páse
Ani ochranári zatiaľ nevedia presne povedať, prečo požiadavky ťažiť v najprísnejšie chránených územiach prichádzajú z celého Slovenska v tom istom čase.
„Všetky doterajšie žiadosti o povolenie ťažby sú zdôvodnené potrebou spracovať veternú kalamitu či lykožrútovú kalamitu. Práve na opatrenia proti lykožrútovi v okolí bezzásahových zón vynakladá Štátna ochrana prírody SR nemalé prostriedky. Za posledných päť rokov vyplatila približne 2,5 milióna eur, aby sa zabránilo šíreniu lykožrúta. Prostriedky použili správcovia lesov na kroky, ktoré samy navrhli a zrealizovali,“ hovorí aj námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody Peter Baláž.
Ochrana verzus lykožrút
„Na konci dňa lokality, do ktorých okolia sme investovali nemalé prostriedky, majú byť vyťažené,“ dodáva Martin Lakanda. Podľa jeho slov už je na Slovensku pomaly pravidlom, že kedykoľvek sa otvorí otázka ako zaistiť adekvátnu ochranu národným parkom, tak sa vytiahne téma lykožrút: „Pričom najčastejšie zo šírenia kalamity bývajú obviňované bezzásahové zóny. No práve bezzásahové zóny s vyšším podielom smrekových porastov, ktoré napadá lykožrút, predstavujú len dve percentá z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku,“ hovorí.
Štátna ochrana prírody za súčasne platnej legislatívy dokáže účinne zabrániť ťažbe lesa takmer výlučne len v bezzásahových zónach. Teda tam, kde je na ťažbu potrebný súhlas štátnych ochranárov. Konečné slovo pri rozhodovaní o výnimkách majú príslušné okresné úrady.
Celkovo bezzásahové zóny predstavujú približne 85 tisíc hektárov Slovenska.
Skalka v ohrození
Riaditeľ správy Národného parku Nízke Tatry Ľuboš Čillag hovorí, že z lokalít, kde sa takéto výnimky plánujú, je väčšina práve na území ich národného parku. Posledným prípadom je žiadosť o výnimku na ťažbu v národnej prírodnej rezervácii Skalka, ktorá sa nachádza v katastri Dolnej Lehoty na Horehroní, kde chcú žiadatelia o výnimku vyťažiť 9 tisíc metrov kubických dreva. Správa národného parku trvá v tomto prípade na bezzásahovosti, podľa riaditeľa ide o územie európskeho významu.
„Všetky bezzásahové územia poskytujú refúgiá pre chránené druhy živočíchov a sú aj kľudovou zónou pre popoluláciu medveďov, či rysov. Plánovať zásahy do týchto území preto považujem za precedens,“ dodal.
Stanovisko Lesov SR
Hovorca štátneho podniku Lesy SR Radko Srnka na kritiku ochranárov reagoval tým, že obhospodarovateľom lesov vyplýva z aktuálne platnej legislatívy povinnosť vedenia lesnej hospodárskej evidencie vzniknutej kalamity aj v oblastiach s 5. stupňom ochrany, teda bezzásahovom území. "Pre odevidovanie tejto kalamity, bez nutnosti jej spracovávania, je však potrebné mať k dispozícii stanovisko orgánov štátnej správy životného prostredia," dodal.
