HORNÉ PRŠANY. Hoci je obec Horné Pršany vzdialená od centra Banskej Bystrice len desať kilometrov a od jej sídliska Radvaň ešte menej, v jej atmosfére vôbec necítiť vplyv mesta. Podľa miestnej kroniky z roku 1928 sa dedina volá Pršany "nepochybne preto, že tu často prší". Nepreteká ňou žiadny potok.
Prvá písomná zmienka o nej pod menom Persen sa datuje rokom 1407, neskôr Persan, Prssan, Persiny či Prschen a napokon v roku 1920 Horné Pršany. V posledných desaťročiach sa počet obyvateľov pohybuje medzi 380 až 400. Veľa nových stavebných pozemkov nemá a ľudia, ktorí chcú žiť na vidieku, ale zároveň chcú mať blízko k nutným verejným službám, volia odkúpenie a prerábanie staršieho domu. Obecný rozpočet sa pohybuje od 100 do 110.000 eur.
Stále do kopca
Kto smeruje do Pršian, ide stále do kopca. Obec leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom, mesto pod Urpínom má "len" 362 metrov nad morom. Kedysi ju prezývali "Maslový vŕšok". V takmer každom dome totiž mali dve - tri kravy i ovce a miestne ženy, ktoré chodievali slúžiť do mesta, si privyrábali predajom masla, mlieka či tvarohu.
"Keď nastal rozvoj baníctva a spracovania rúd v Banskej Bystrici a okolí, začala sa táto časť Kremnických vrchov využívať na ťažbu dreva do baní a spracovanie na drevené uhlie, potrebné do hút a hámrov na tavenie rúd.
Okolité lesy ponúkali množstvo dreva a predkovia nedbali ani na to, že sa na Pršanoch nenachádza výdatný potok a založili si uhliarsku osadu.
Uhliari aj debnári
Uhliarstvom sa živili tri-štyri storočia, najmä za rozmachu Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. Na výrobu dreveného uhlia nadväzovalo ďalšie zamestnanie Pršancov - povozníctvo, ktoré pretrvalo až do polovice 20. storočia. Po útlme ťažby a spracovania rúd sa chlapi začali venovať drevorubačstvu, chovu dobytka a poľnohospodárstvu, hoci pôda na horských svahoch bola málo výnosná. V prvej polovici 20. storočia sa začali rozmáhať remeslá ako obuvníci, murári, stolári, debnári. Mladé dievčence chodili do služby do bohatých sedliackych, meštianskych či židovských rodín, po čase aj do tovární," priblížil pre TASR históriu dediny starosta Ivan Dobrota.
Za vodou chodili kilometre
V Horných Pršanoch sa dočkali vodovodu až po skončení vojny, dovtedy brali vodu zo studní alebo z potoka vzdialeného dva až tri kilometre. V roku 1947 už mali nielen vodu, ale sa tam aj svietilo vďaka zapojeniu do elektrickej siete.
Podľa dobových dokumentov počas svojho pôsobenia na radvanskej fare štúrovský básnik Andrej Sládkovič založil v Horných Pršanoch v roku 1858 cirkevnú evanjelickú školu. Drevenica neskôr doslúžila, a preto v roku 1907 postavili v obci novú ľudovú školu, ktorá ako malotriedka fungovala až do roku 1975. Odvtedy deti dochádzajú do banskobystrickej základnej školy v Radvani.
Majú historickú zvonicu aj práčovňu
Hoci obec Horné Pršany ani nie so 400 obyvateľmi nemá kostol, má v strede dediny historickú zvonicu a aj dve krčmy, potraviny, práčovňu a atrakcie, o ktorých netušia ani jej "susedia" v Banskej Bystrici.
"V kronike, ktorú si obec začala písať len v roku 1928, je zaznamenané, že občania majú zvonicu už od roku 1757. Bohužiaľ, písomné dôkazy nie sú, informácie sú len z ústneho podania. Je v nej umiestnený neskorobarokový zvon od neznámeho autora, ktorý je kultúrnou pamiatkou pochádzajúcou tiež z roku 1757. Ten už nie je funkčný, praskol a potreboval by rekonštrukciu. V obci fungovala Slovenská evanjelická jednota, ktorá pre obec zakúpila nový zvon a v roku 1939 ho v rámci služieb Božích posvätila. Zvonica prešla niekoľkými rekonštrukciami, poslednú sme robili v roku 2012," priblížil starosta Horných Pršian Ivan Dobrota.
Podľa neho, kto sa k nim vyberie na výlet, má o celodenný program postarané. Po turistickej značke sa dostane k zaujímavému prírodnému úkazu - jaskyniam Kremenia, ktoré sú v štvrtom stupni ochrany a sú pravdepodobne jediné svojho druhu na Slovensku.
Kamenný Zemetras
Turistické možnosti v tejto oblasti Kremnických vrchov tým ale nekončia. K ďalším zaujímavostiam patrí studnička, kde v skale obrastenej machom je vyrytý text písaný údajne v runovom písme. Hoci sa jeho pravosť spochybňuje, návštevníci majú možnosť uvidieť aj takú zvláštnosť. Ďalej Čertovu skalu či kamenné bralo, ktoré vyzerá ako rozprávková postava Zemetras. Obec vlani na jeseň vynovila rozhľadňu, ktorá v prípade pekného počasia ponúka jedinečný výhľad na široké okolie.
Ako tvrdí starosta, komu by sa málilo, môže navštíviť ich "izbu" tradícií, kde sa z historických fotografií miestnych obyvateľov dozvie viac o tom, ako sa kedysi žilo na Pršanoch, ako sa tam ľudia spolu stretávali a veselili. Nájdu tam i slovník typických výrazov Pršancov a rôzne dobové predmety z ich domácností.
