NÍZKE TATRY. Jeho sfarbenie je omnoho svetlejšie ako u ostatných jedincov v čriede, preto sa nízkotatranský „biely“ kamzík stal obľúbeným objektom fotografov.
Zanietenej turistke a fotografke Dane Dubcovej Nemčokovej takto krásne zapózoval na hrebeni Nízkych Tatier. Hoci v tomto prípade nejde o typický albinizmus, aký sa vyskytuje aj v zvieracej ríši, vďaka svojmu svetlejšiemu sfarbeniu je kamzík určite zaujímavý.
Zoológ správy Národného parku Nízke Tatry Stanislav Ondruš hovorí, že v zvieracej ríši nie sú takéto odchýlky výnimočné a hlavne mladé kamzíky môžu mať dlho iné sfarbenie. Má to však aj svoje nevýhody. Odlišné sfarbenie môže byť nápadné a predovšetkým pre predátorov bývajú takéto zvieracie jedince ľahšou korisťou.
Koľko kamzíkov máme v Tatrách
Podľa výsledkov jarného sčítania nízkotatranskej populácie kamzíka vrchovského tatranského, ktoré sa robilo na začiatku júla, pozorovali na pätnástich sčítacích úsekoch Nízkych Tatier 145 – 149 kamzíkov, z tohto bol zistený tohoročný prírastok 37 – 39 juvenilných jedincov – tohoročných mláďat .
Nízkotatranské kamzíky nie sú pôvodné. V dobe ľadovej tu skutočne žili, no vplyvom klimatických zmien postupne vyhynuli. Prežili len vo Vysokých Tatrách.
Keď ale začala populácia kamzíka v druhej polovici dvadsiateho storočia vo Vysokých a Západných Tatrách klesať, ochranári zvažovali, ako ďalej.
Nízke Tatry sa im zdali vhodné na založenie náhradnej populácie, ktorá by v prípade potreby dokázala posilniť populáciu vo Vysokých Tatrách.
V rokoch 1969 až 1976, postupne priniesli kamzíky aj do Nízkych Tatier, kde sa tiež udomácnili. Rozlohou však ide o pomerne malé veľhory, navyše poznačené intenzívnym turistickým ruchom, takže kamzík tu má pre ďalšie rozšírenie obmedzené podmienky. Napriek tomu jeho stavy v posledných rokoch stúpli.
Autor: ETA
