Piatok, 17. september, 2021 | Meniny má OlympiaKrížovkyKrížovky

V Dolnom Harmanci to išlo na saniach najrýchlejšie v lete (+ FOTO a VIDEO)

Zvážanie sena z horských lúk na krniach, ktoré podvedome spájame skôr so zimou, patria k historickým zaujímavostiam Dolného Harmanca.

Krne spája väčšina z nás skôr so zimou, v Dolnom Harmanci však výborne poslúžili aj v lete. Krne spája väčšina z nás skôr so zimou, v Dolnom Harmanci však výborne poslúžili aj v lete. (Zdroj: archív RTVS)

DOLNÝ HARMANEC/TURECKÁ. Preteky na krniach, či krňačkách sa stali v posledných rokoch príjemnou zimnou retro zábavou v mnohých častiach Slovenska. Tradícia takýchto pretekov siaha až do roku 1957, kedy si partia chlapov z Tureckej pri Banskej Bystrici zmyslela vyskúšať krne aj na iný účel, ako zvážanie dreva zo strmých strání po snehu.

Menej sa už vie o tom, že krne dokázali našim predkom výborne poslúžiť nielen v zime, ale aj v lete. A určite neplatilo príslovie, že v lete na saniach znamená ísť pomaly.

Skryť Vypnúť reklamu

Krne vraj po letných lúkach leteli tak rýchlo, že ich bolo treba brzdiť. Takáto letná krňačková drina sa spája predovšetkým s Dolným Harmancom, ktorý je obkolesený strmými lúkami a pasienkami. Naši predkovia takto zvážali seno ešte v 60. rokoch 20. storočia, o čom sa zachoval aj filmový dokument bratislavského štúdia Československej televízie. Muži z Dolného Harmanca vynášali krne na strmé svahy na chrbtoch a niekedy na ne vraj dokázali podľa autorov dokumentu naložiť aj dva metráky sena.

Načítavam video...

Pán František robil „brzdu“

František Babjak je rodákom z Dolného Harmanca, dnes žije v blízkom Harmanci. Na časy, keď sa zvážalo seno týmto spôsobom sa dobre pamätá, veď ako dorastajúci chlapec išiel neraz s mužmi do kopcov. „Sane sa niekedy tak rýchlo rozbehli, že sa nedali zastaviť. My, mladí chlapci, sme preto neraz robili brzdu. Ak bol náklad veľký, vzadu za krne sa pripojili lieskové konáre. Na tie sme si sadli a tak sme zozadu brzdili,“ hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najťažšie to mali chlapi, ktorí viedli krne na prednej strane. Cez tých sa mohol náklad vždy prevážiť a rýchlo mohlo prísť k nešťastiu. „Zažil som aj takú situáciu. Mužovi, ktorý bol vpredu, sa odlomila z bagandže podkova, ktorou si tiež pomáhal pri brzdení a krne nabrali obrovskú rýchlosť. Našťastie chlap urobil niekoľko sált a vyhodilo ho bokom, lebo inak to mohlo skončiť omnoho horšie,“ dodal.

Ľahké ako pierko

Letné krne museli byť podľa Františka Babjaka omnoho ľahšie, ako zimná verzia. Gazdovia si ich vedeli vyrobiť doma, no vždy sa sústredili na to, aby našli na výrobu čo najľahšie drevo.

Zároveň dobre vedeli, kedy je najlepší čas na zvážanie sena. Nemali byť ani veľmi sucho, ani príliš mokro, lebo vtedy sa krne ťažko ovládali. „Chodili po rigoloch a vedeli presne odhadnúť, kedy je bezpečné zísť dolu a kedy by ich už krne prestali počúvať, “ dodal s tým, že pod kopcami mali pripravené dvojkolesové vozíky, na ktoré celé krne s nákladom naložili. Tak nemuseli náklad sena prekladať na iné vozy.

Skryť Vypnúť reklamu

Zdatní muži sa s krňami dokázali otočiť do strmých kopcov opakovane, hoci to bola úmorná práca. „Rekordérom bol ujčok Schmidt z krčmy, ako sme ho vtedy volali. Dokázal sa za deň otočiť aj sedem krát,“ spomína si František Babjak.

Keďže horské lúky sa nachádzali veľmi ďaleko od dediny, muži vo vrchoch počas kosby neraz aj prespávali. „Ak bolo pekne, tak pod hviezdami, alebo si urobili provizórne obydlie z čečiny,“ hovorí. Kosiť museli začať už veľmi zavčasu, kým ešte bola rosa, lebo vtedy im to išlo ako po masle.

V Tureckej zas mali zvlače

Dolný Harmanec a jeho letné krne boli zrejme na okolí raritou, no aj v blízkych podhorských obciach si pri zvážaní sena z vrchov pomáhali, ako sa dalo. Starosta Tureckej Ivan Janovec hovorí, že v ich obci sa používali takzvané zvlače – dômyselný drevený vozík s kolieskami. Dnes jeden z týchto starých vozíkov slúži ako ozdoba pri jeho dome.

repliky pôvodných zvlačov však vyrobil aj jeho ujo Jozef Kontúr, ktorý dnes žije v Starých Horách. Máme tak predstavu, ako zvlače z Tureckej vyzerali.

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  3. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  6. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  7. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  8. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  10. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  1. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  2. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  3. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  4. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  5. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  7. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  8. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  9. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  10. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  1. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 7 185
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 439
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 4 836
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 190
  5. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 2 136
  6. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 2 116
  7. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 1 965
  8. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 813
  9. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 1 722
  10. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 1 573
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Aké typy vložiek do bežeckých a športových topánok poznáme a v čom je rozdiel? Aj o tom nám povie viac odborník na behanie a bežecké doplnky Rastislav Magna z Intersportu.


4 h
Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici.

Projekt pomoci považujú jeho iniciátori za doteraz najvýznamnejší.


MOJ 18 h
Ilustračné foto.

Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe.


TASR 19 h
Rooseveltova nemocnica

Nemocnica je pravidelne certifikovaná od roku 2008.


SITA 21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Do akcie sa zapojili stovky ľudí.


20 h

Paradoxom je, že Poltár, ktorý patrí medzi okresy s najnižšou zaočkovanosťou, zostáva v najlepšom štvorlístku.


SITA 24 h

(+Aké opatrenia budú platiť v praxi). Susedná Krupina bude bordová.


23 h

V oboch smeroch sa tvoria kolóny.


21 h

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu