Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

V Dolnom Harmanci to išlo na saniach najrýchlejšie v lete (+ FOTO a VIDEO)

Zvážanie sena z horských lúk na krniach, ktoré podvedome spájame skôr so zimou, patria k historickým zaujímavostiam Dolného Harmanca.

Krne spája väčšina z nás skôr so zimou, v Dolnom Harmanci však výborne poslúžili aj v lete. Krne spája väčšina z nás skôr so zimou, v Dolnom Harmanci však výborne poslúžili aj v lete. (Zdroj: archív RTVS)

DOLNÝ HARMANEC/TURECKÁ. Preteky na krniach, či krňačkách sa stali v posledných rokoch príjemnou zimnou retro zábavou v mnohých častiach Slovenska. Tradícia takýchto pretekov siaha až do roku 1957, kedy si partia chlapov z Tureckej pri Banskej Bystrici zmyslela vyskúšať krne aj na iný účel, ako zvážanie dreva zo strmých strání po snehu.

Menej sa už vie o tom, že krne dokázali našim predkom výborne poslúžiť nielen v zime, ale aj v lete. A určite neplatilo príslovie, že v lete na saniach znamená ísť pomaly.

Skryť Vypnúť reklamu

Krne vraj po letných lúkach leteli tak rýchlo, že ich bolo treba brzdiť. Takáto letná krňačková drina sa spája predovšetkým s Dolným Harmancom, ktorý je obkolesený strmými lúkami a pasienkami. Naši predkovia takto zvážali seno ešte v 60. rokoch 20. storočia, o čom sa zachoval aj filmový dokument bratislavského štúdia Československej televízie. Muži z Dolného Harmanca vynášali krne na strmé svahy na chrbtoch a niekedy na ne vraj dokázali podľa autorov dokumentu naložiť aj dva metráky sena.

Načítavam video...

Pán František robil „brzdu“

František Babjak je rodákom z Dolného Harmanca, dnes žije v blízkom Harmanci. Na časy, keď sa zvážalo seno týmto spôsobom sa dobre pamätá, veď ako dorastajúci chlapec išiel neraz s mužmi do kopcov. „Sane sa niekedy tak rýchlo rozbehli, že sa nedali zastaviť. My, mladí chlapci, sme preto neraz robili brzdu. Ak bol náklad veľký, vzadu za krne sa pripojili lieskové konáre. Na tie sme si sadli a tak sme zozadu brzdili,“ hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najťažšie to mali chlapi, ktorí viedli krne na prednej strane. Cez tých sa mohol náklad vždy prevážiť a rýchlo mohlo prísť k nešťastiu. „Zažil som aj takú situáciu. Mužovi, ktorý bol vpredu, sa odlomila z bagandže podkova, ktorou si tiež pomáhal pri brzdení a krne nabrali obrovskú rýchlosť. Našťastie chlap urobil niekoľko sált a vyhodilo ho bokom, lebo inak to mohlo skončiť omnoho horšie,“ dodal.

Ľahké ako pierko

Letné krne museli byť podľa Františka Babjaka omnoho ľahšie, ako zimná verzia. Gazdovia si ich vedeli vyrobiť doma, no vždy sa sústredili na to, aby našli na výrobu čo najľahšie drevo.

Zároveň dobre vedeli, kedy je najlepší čas na zvážanie sena. Nemali byť ani veľmi sucho, ani príliš mokro, lebo vtedy sa krne ťažko ovládali. „Chodili po rigoloch a vedeli presne odhadnúť, kedy je bezpečné zísť dolu a kedy by ich už krne prestali počúvať, “ dodal s tým, že pod kopcami mali pripravené dvojkolesové vozíky, na ktoré celé krne s nákladom naložili. Tak nemuseli náklad sena prekladať na iné vozy.

Skryť Vypnúť reklamu

Zdatní muži sa s krňami dokázali otočiť do strmých kopcov opakovane, hoci to bola úmorná práca. „Rekordérom bol ujčok Schmidt z krčmy, ako sme ho vtedy volali. Dokázal sa za deň otočiť aj sedem krát,“ spomína si František Babjak.

Keďže horské lúky sa nachádzali veľmi ďaleko od dediny, muži vo vrchoch počas kosby neraz aj prespávali. „Ak bolo pekne, tak pod hviezdami, alebo si urobili provizórne obydlie z čečiny,“ hovorí. Kosiť museli začať už veľmi zavčasu, kým ešte bola rosa, lebo vtedy im to išlo ako po masle.

V Tureckej zas mali zvlače

Dolný Harmanec a jeho letné krne boli zrejme na okolí raritou, no aj v blízkych podhorských obciach si pri zvážaní sena z vrchov pomáhali, ako sa dalo. Starosta Tureckej Ivan Janovec hovorí, že v ich obci sa používali takzvané zvlače – dômyselný drevený vozík s kolieskami. Dnes jeden z týchto starých vozíkov slúži ako ozdoba pri jeho dome.

repliky pôvodných zvlačov však vyrobil aj jeho ujo Jozef Kontúr, ktorý dnes žije v Starých Horách. Máme tak predstavu, ako zvlače z Tureckej vyzerali.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Auto do firmy môžete mať už od 150 eur mesačne
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 931
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 897
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 654
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 727
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 401
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 356
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 811
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 512
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 458
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 431
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Chcú tak získať viac miesta pre zákazníkov.

3 h

Na zásah vyslali profesionálnych hasičov aj niekoľko tímov dobrovoľných hasičov z okolia.

3 h

Historický objekt bude slúžiť kultúrnym a spoločenským účelom. Kvôli pandémii ho však zatiaľ nemôžu využívať.

4 h
Prípravy testovania sú v plnom prúde, primátor ho bude riadiť z domácej karantény

Tomáš Abel bude víkendové testovanie riadiť na diaľku z domácej karantény.

4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

8 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Už ste čítali?