Deti učí nielen tancovať, ale ich aj vychováva a ukazuje im správnu cestu životom. Námety čerpá zo života v rodnej Pohorelej a z čias mladosti vo folklórnom súbore Urpín.
Nerada spomína, rada je v akcii, rada pracuje, pretože folklór ju úplne pohltil. Angela Černáková, alebo ako ju všetci familiárne volajú, teta Agi.
Teta Agi, tvoje dieťa detský folklórny súbor Šťastné detstvo tohto roku oslavuje už 40 rokov od založenia. Ako s ním prežívaš tento krásny vek?
– Veľmi intenzívne, škoda, že nie osobne a mať tento rozum (smiech...). Ale k veci. Ako by to bolo včera. Dnes bilancujem, čo všetko sa za ten čas udialo a čo by sa mohlo uskutočniť. Som na rozhraní svojich životných schopností, je to určitá časť môjho života, ktorá sa diala počas hodín, dní, rokov až do týchto dní, čiže teraz a čo bude zajtra, to sa uvidí.
Obzrime sa za jeho zrodením. Čo ťa oslovilo založiť umelecký kolektív?
– Mňa to neoslovilo, mňa oslovili. Nič také som nikdy neplánovala. Áno, účinkovala som v Krajskom súbore piesní a tancov v Banskej Bystrici, ktorý bol premenovaný na Urpín. K súboru som sa prepracovala aj cez moje deti, najmä Romanka, neskôr Andrejku, ktoré vyrastali v rodine, kde sa spievalo, hralo. Upozorňovali na seba v škole, pýtali sa ich, po kom majú talent.
Po otcovi, ktorý spieval a hral na akordeóne a po mame, ktorá tancovala a spievala. A vnúčatá po starých rodičoch a svojich rodičoch. A tak to všetko začalo pri ZRPŠ v škole na Školskej ulici, neskôr pri miestnom osvetovom stredisku, neskoršie pri mestskom kultúrnom stredisku. Skúsila som, vhupla do toho a som tu. A že by to bol môj vlastný kolektív, to nie, je nás všetkých - detí a rodičov pri občianskom združení, ktorí milujú folklór.
Kto ťa najviac inšpiroval a stále podnecuje v tvojej práci?
– Láska k folklóru. Je to nazbierané ovocie z detstva v rázovitej dedine Pohorelá. Ako dieťa som prežívala jej kultúru vo všetkých ročných obdobiach od jari až po zimu, od narodenia až po smrť.
Najmä môj zosnulý brat učiteľ Ján Tešlár ma do toho vtiahol a inšpiroval, posúval vpred, potom moje vlastné deti, vnúčatá. Keď vidím všetky ďalšie moje deťúrence, vysúkam rukávy, nohavice, sukne nenosím a inšpirácia je na svete (smiech...). Milujem tento život v rôznych podobách.
