BANSKÁ BYSTRICA. Pri rodinnej hrobke architekta svetového mena Ladislava Eduarda Hudeca na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici sa včera konala pietna spomienka.
Organizovala ju nezisková organizácia Centrum architekta L.E. Hudeca (C.A.L.E.H.) v spolupráci s mestom.
Cieľom neziskovej organizácie je zachovanie hodnôt životného diela architekta, pričom centrom snáh sú tri mestá – Banská Bystrica, v ktorej sa narodil a kde sú uložené jeho telesné pozostatky, Budapešť, kde študoval a Šanghaj, kde vytvoril svoje vrcholné architektonické diela.
Rok 2018 oslavuje Banská Bystrica ako Rok architekta Hudeca. Historička architektúry Klára Kubičková z neziskovej organizácie informovala, že v budúcom roku chcú v Bystrici sprístupniť aj stálu expozíciu architekta.
Architekt svetového mena postavil v Šanghaji najvýznamnejšie stavby, vrátane prvých mrakodrapov, pričom bol najväčším zahraničným architektom pôsobia cim v tomto čínskom meste. Neprojektoval len výškové budovy, v priebehu tridsiatich rokov postavil v meste viac ako šesťdesiat objektov. Tretina jeho stavieb je na listine chránených čínskych historických pamiatok.
Poslednú vôľu naplnili až po rokoch
Ladislav Hudec sa narodil 8. januára 1893 v Banskej Bystrici. Počas 1. svetovej vojny sa mu podarilo utiecť z ruského zajateckého tábora do Šanghaja, kde žil v rokoch 1918 – 1947.
Za niekoľko rokov dosiahol najväčšie úspechy ako projektant, staviteľ a podnikateľ. Jeho 22-poschodový Park Hotel spojený s bankou, ktorý dokončil v roku 1934, bol desaťročia najvyššou budovou postavenou mimo územia Severnej Ameriky. Vyššia budova vyrástla v Šanghaji až v roku 1983.
Zomrel v roku 1958 v americkom Berkeley a od roku 1970 odpočíva na evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici. Historička architektúry Klára Kubičková hovorila aj o zaujímavých faktoch, ktoré výstavbu hrobky sprevádzali. Navrhol ju Ladislav Hudec, no jej podzemnú časť dal vybudovať ešte jeho otec Juraj Hudec, významný banskobystrický staviteľ.
Za svoj dnešný zaujímavý vzhľad však vďačí Ladislavovi Hudecovi, ktorý navrhol jej nadzemnú časť v roku 1920. Podľa jeho návrhu ju vybudovala popredná bystrická kamenárska firma Horn, dokončená bola v roku 1930.
Zo šiestich detí staviteľa Juraja Hudeca tam dnes odpočíva päť z nich spolu so svojimi rodičmi a ďalšími príbuznými. "Už teda nie rodinná vila, ale hrobka dnes spája potomkov slávneho rodu, ktorí sú roztrúsení po svete," hovorí Klára Kubičková.
Otvoril bránu do neba
Súčasne dodáva, že touto hrobkou otvoril Ladislav Hudec symbolicky svojim zosnulým príbuzným bránu rovno do neba. Zameral sa totiž nielen na jej výtvarné stvárnenie, ale aj duchovné stvárnenie. Hrobku zdobí epitaf zo Zjavenia apoštola Jána. Odložte námahu a prejdite bránou, budú vás nasledovať vaše skutky. Nepriamo tak vyjadril epitafom duchovný odkaz, že dobrí ľudia môžu prejsť do neba aj bez čakania v očistci.
Predseda spolku maďarských architektov Andrász Kriszán, ktorý viedol maďarskú delegáciu ocenil, že odkaz a dielo Ladislava Hudeca je tým, čo spája oba národy nielen po stránke architektonickej, ale aj duchovnej.
Viceprimátor Martin Turčan vyjadril presvedčenie, že Ladislavovi Hudecovi patrí v bystrickej histórii významné miesto a jeho odkaz musíme šíriť ďalej.
