Už v sobotu 10. novembra v čase od 7.00 do 20.00 môžu občania Slovenskej republiky využiť svoje právo a vyjadriť názor k ďalšiemu smerovaniu mesta Banská Bystrica. Vo voľbách do mestského parlamentu sa uchádza o Vašu priazeň historik, poslanec mesta Banská Bystrica, aktívny publicista a autor mnohých úspešných publikácií –Vladimír Sklenka.
Čo viedlo historika, publicistu a poslanca k tomu, aby opätovne kandidoval do mestského parlamentu mesta Banská Bystrica za volebný obvod Fončorda?
Môj záujem o kandidatúru nie je náhodný, ani rozmarný. Dôvody boli a stále pretrvávajú, je ich viac a neprestajne sú úzko spojené s banskobystrickým regiónom, v ktorom žijem spoločne so svojou rodinou. Vo svojej profesii historika sa zameriavam na poznávanie histórie a života ľudí predovšetkým z mesta Banskej Bystrice vrátane jeho mestských častí. Pri svojej práci sa neustále stretávam s rôznorodými ľuďmi, ktorí sú hrdí na jedinečnú historickú minulosť svojho mesta. To ma len utvrdzuje v tom, že tento vzťah ľudí k svojmu mestu je potrebné sústavne vytvárať a naďalej prehlbovať, neustále si pripomínať aké historické, či prírodné krásy náš región v sebe ukrýva a čo nám môže vďačne poskytnúť. Aj ztohto dôvodu sa aktívne venujem prednáškam pre študentov vysokých, či stredných škôl, pre odbornú, ale aj laickú verejnosť.
V porovnaní s inými európskymi krajinami je u nás v oblasti využitia pamiatok, ich záchrany a následnej prezentácie prostredníctvom cestovného ruchu ešte veľa čo vylepšovať. Stačí len spomenúť napríklad Medený hámor a Bárczyiovský kaštieľ v Radvani a priblížiť si ich aktuálny vzhľad a celkový stav. Pri Radvanskom kaštieli sme sa v tomto období pohli míľovými krokmi dopredu – čo považujem po 30 rokoch devastácie za obrovský úspech.
Podľa môjho presvedčenia, kultúra, historické a prírodné pamiatky nie sú len bremenom, ale pri správnom nasmerovaní a využití môžu patriť medzi zásadné komponenty rozvoja mesta. Vnímajúc toto presvedčenie za správne som odhodlane zúročil aj svoje kontakty na zahraničie a výsledkom je napríklad výnimočný projekt Európskej Fuggerovskej cesty, kde naše mesto bude spolupracovať s top európskymi regiónmi, akými sú nemecké Bavorsko a rakúske Tirolsko.
Ako vidíte svoju šancu na úspech v nadchádzajúcich komunálnych voľbách ako nezávislý kandidát?
Šance všetkých kandidátov, z ktorých si voliči budú vyberať svojich zástupcov za volebný obvod Fončordu, pokladám za vyrovnané. Pred štyrmi rokmi vyjadrili Bystričania túto podporu aj mne a stal som sa poslancom. Platí pravidlo, že prvýkrát je ľahšie niečo (v tomto prípade mandát poslanca) získať a ťažšie je už niečo obhajovať. Verím však, že Bystričania mi za Fončordu svoju dôveru dajú opäť. Verím, že tí, ktorí ma poznajú a poznajú aj moju prácu ako poslanca, alebo tí, ktorých som oslovil svojou volebnou kampaňou, k volebným urnám prídu, odovzdajú mi svoj hlas a 10. novembra budem môcť povedať, že vytrvalé aktivity, ktorým sa v plnej miere venujem sú úspešné.
Som nestraník, nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany a aj preto som doposiaľ pôsobil v Klube nezávislých poslancov.
Čo považujete za najväčší prínos pre Banskobystričanov, o ktorý ste sa pričinili aj Vy v aktuálnom volebnom období? Na čom ste pracovali/pracujete?
Mojou základnou prioritou, ktorú trvale presadzujem, je rozvoj Banskej Bystrice ako úspešného slovenského a európskeho mesta. Mesta, v ktorom sa Bystričania, naše deti, ale aj turisti budú cítiť dobre a povedia si „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“. Máme navôkol krásnu prírodu, lesy, vodu, nádherné historické pamiatky – v podstate sme bohatá krajina. Len všetko toto je potrebné chrániť, opatrovať a správne využívať.
Kultúra, školstvo, šport a rozvoj cestovného ruchu sú oblasti, ktoré sú veľmi dôležité pre spoločný cieľ – dlhodobý rozvoj mesta, no niekedy sa im nevenuje až taká pozornosť akú si zaslúžia. Preto aj počas svojho volebného obdobia som podporil a neustále podporujem všetky kroky vedúce k naplneniu tohto cieľa. Zvyčajne však táto práca nie je až tak viditeľná v porovnaní s inými.
Už po necelom polroku na pozícii poslanca som predložil Vyhlásenie Mestského zastupiteľstva mesta Banská Bystrica o ochrane kultúrneho dedičstva na území mesta Banskej Bystrice – stali sme sa tak prvým mestom na Slovensku, ktoré sa oficiálne prihlásilo k svojim hodnotám a k bohatej minulosti. Vypracoval som odborné podklady pre Ministerstvo vnútra v Bratislave, aj vďaka čomu vznikli nové mestské časti ako Fončorda, Pršianska terasa či Uhlisko. V súčasnosti naďalej podporujem záchranu Radvanského kaštieľa, Bárczyiovského kaštieľa v Radvani, meštianskeho domu na Lazovnej ulici, Katovnej bašty a Medeného hámra – symbolu banskej minulosti nášho mesta.
Práve v súvislosti s Medeným hámrom som sa pričinil o získanie reálnych základov pre významnú spoluprácu s nemeckým mestom Augsburg a spoluprácu s vplyvnou rodinou Fuggerovcov.
Za veľký úspech považujem aj presadenie sa Radvanského jarmoku v celoslovenskom meradle. Radvanský jarmok sa stal najväčším a jedným z najvýznamnejších podujatí nášho mesta. Úspechom bola aj návšteva baróna Antona Radvanského z Paríža v minulom roku práve na tomto jarmoku. Banská Bystrica sa stáva mestom s medzinárodným dosahom.
Predložil som tiež ocenenie in memoriam pre Michala Rárusa – banskobystrického richtára a jedného z najvýznamnejších slovenských národovcov, ktorý v roku 1849 ako prvý zaviedol slovenčinu ako úradný a rokovací jazyk nášho banskobystrického parlamentu. Tento vzdelaný človek doteraz na Slovensku nemá ani jednu sochu, či pamätnú tabuľu a nie je po ňom pomenovaná ani len ulica.
Samozrejme, práca poslanca nie je len o úspechoch, ale aj o neúspechoch. Za ten považujem, že sa v Banskej Bystrici nepodarilo zachrániť budovu prvého slovenského gymnázia. Budovu nechal postaviť biskup Štefan Moyses v spolupráci s mestom Banská Bystrica v roku 1858. Bola najmodernejšou školskou budovou, počas existencie Uhorska sa tu po prvýkrát (a naposledy) ako v štátnej inštitúcii spievala slovenská hymna, viali tu slovenské zástavy a bol tu zavesený portrét slovenského národovca Štefana Moysesa. Niekto si povie, že to vôbec nevadí, no podľa môjho názoru je to do veľkej miery o zásadách a princípoch, od ktorých sa odvíjajú ďalšie veci a vnímanie spoločenských udalostí, či postoj k nim.
Čo sú aj naďalej podľa Vás najväčšie problémy vo Vašom volebnom obvode?
Pre mňa je Bystrica Bystricou a každá jej časť je rovnocenná, preto som bez váhania podporil výstavbu mosta v Iliaši, podporujem obnovu škôl, škôlok, obnovu ciest a chodníkov, výstavbu a modernizáciu detských ihrísk, ale aj vznik a fungovanie komunitných centier, ktoré plnia nezastupiteľnú úlohu. Veľa z tohto sa podarilo aj na našej Fončorde dotiahnuť do úspešného konca.
Problémom naďalej ostávajú nespočetné neopravené chodníky, cesty a samozrejme, ako v celej Banskej Bystrici parkovacie miesta. Problémom je aj zdĺhavý výrub stromov v našom meste, či čistenie chodníkov počas zimného obdobia.
Vnímate súčasný trend klesajúceho záujmu voličov o komunálnu politiku ako negatívny jav?
Samozrejme, áno. Daný stav evidujem, dlhodobo má negatívny trend. Podľa môjho názoru to súvisí s viacerými faktormi, nielen hospodárskymi. Dôležité je zvrátiť vo verejnosti vydeľovanie politiky ako niečoho osobitného a negatívneho. Už samotný pojem politika je odvodený od gréckeho slova polis, to znamená obec. Obec občanov – ľudí, ktorí majú nielen právo rozhodovať, ale mali by ho aktívne použiť. Pretože právo, ktoré sa nevyužíva, vlastne právom nie je a to platí vo všetkých oblastiach – z práva sa stáva len slovo na papieri.
Jedným z pilierov Vašej kampane v nadchádzajúcich voľbách je rozvoj cestovného ruchu a kultúrnych inštitúcií. V čom vidíte najväčší prínos cestovného ruchu a kultúry pre mesto Banská Bystrica?
Pre mňa ako poslanca mesta je dôležité, aby Banská Bystrica bola životaschopným mestom aj potom ako skončia eurofondy – mnohí si to neuvedomujú, ale je to podstatná vec pre naše mesto. Zároveň, aby naši mladí, perspektívni ľudia z nášho mesta neodchádzali do Austrálie a podobne, ale našli uplatnenie v našom meste a chceli tu žiť. Banská Bystrica nie je len administratívno-správnym centrom kraja, ale aj jeho zrkadlom vo všetkých oblastiach v hospodárstve, športe, v kultúre. Tu vidím veľký priestor na rozvoj dynamickej spolupráce s Vyšším územným samosprávnym krajom. Kultúrne inštitúcie ako múzeá, galérie, osvetové centrá, archívy, knižnice, folklórne súbory sú zložkou, ktorá prezentuje región a jeho obyvateľov nielen v zahraničí, ale má aj ten spätný efekt, že otvára a privádza zahraničných návštevníkov do nášho mesta.
Jedným z hlavných bodov môjho programu je pokračovať v koncepte na záchranu a prezentáciu historických a prírodných krás podľa jednotlivých obcí okresu s centrom v meste Banská Bystrica a prepojiť ich do funkčného systému v rámci ich využitia a prezentácie. Cieľom je, aby sme nezískavali len jednodňových turistov, ale aby turisti mali čo obdivovať a navštevovať v Banskej Bystrici a jej okolí po dlhšiu dobu. V rámci Banskej Bystrice je to podpora záchrany a využitia Radvanského kaštieľa, pravdepodobne sa bude postupne zachraňovať aj Bárczyiovský kaštieľ a tiež záchrana Medeného hámru – poslednej pamiatky na slávnu banícku minulosť nášho mesta, ktoré do súčasnosti nesie v názve „Banská“. Mal by byť centrom Európskej Fuggerovskej cesty na Slovensku.
Ešte musím dodať, že dôležitou zložkou môjho programu je podpora viacerých mládežníckych športov zo strany mesta. Okrem futbalu a hokeja by sa nemalo zabudnúť v našom meste ani na mládež, ktorá hrá volejbal, basketbal, hádzanú, florbal a ďalšie. Napríklad, v ženskej hádzanej sme niekedy patrili medzi najlepšie tímy na Slovensku. Tréningové podmienky, aké majú deti v európskych krajských mestách, a ktoré som mal možnosť vidieť, ma viedli k jednoznačnému názoru – na deťoch sa šetriť nesmie – deti sú naša budúcnosť a to, čo do nich vložíme, to nám raz vrátia.
Ste spoluautorom mnohých zaujímavých publikácií, ktoré získali množstvo prestížnych ocenení. Prezraďte nám tajomstvo úspechu Vašich kníh?
V dnešnej situácii je nadmieru zložité vydávať publikácie tohto typu. Napriek tomu sa podarilo vytvoriť krásne knihy, ktoré našli odozvu doma aj v zahraničí. Najčerstvejšou je publikácia venovaná Radvanskému jarmoku pri jeho 360. výročí v minulom roku. Knihu ocenil aj barón Anton Radvanský, ktorý počas jarmoku navštívil naše mesto so svojou rodinou. A tajomstvo úspechu spočíva podľa mňa v tom, že si vytýčime zaujímavý cieľ, ku ktorému sa chceme postupnými krokmi, čo najviac priblížiť. V Banskej Bystrici, ale aj na Slovensku máme také unikáty, že sa v porovnaní so zahraničím nemáme za čo hanbiť. Dôležité je však podľa mňa to, že skôr ako ideme spoznávať zahraničie, mali by sme aspoň sčasti poznať aj to, čo máme doma.
