Už v sobotu 10. novembra v čase od 7.00 do 20.00 môžu občania Slovenskej republiky využiť svoje právo a vyjadriť názor k ďalšiemu smerovaniu mesta Banská Bystrica. Vo voľbách do mestského parlamentu sa uchádza o Vašu priazeň historik, poslanec mesta Banská Bystrica, aktívny publicista a autor mnohých úspešných publikácií –Vladimír Sklenka.
Čo viedlo historika, publicistu a poslanca k tomu, aby opätovne kandidoval do mestského parlamentu mesta Banská Bystrica za volebný obvod Fončorda?
Môj záujem o kandidatúru nie je náhodný, ani rozmarný. Dôvody boli a stále pretrvávajú, je ich viac a neprestajne sú úzko spojené s banskobystrickým regiónom, v ktorom žijem spoločne so svojou rodinou. Vo svojej profesii historika sa zameriavam na poznávanie histórie a života ľudí predovšetkým z mesta Banskej Bystrice vrátane jeho mestských častí. Pri svojej práci sa neustále stretávam s rôznorodými ľuďmi, ktorí sú hrdí na jedinečnú historickú minulosť svojho mesta. To ma len utvrdzuje v tom, že tento vzťah ľudí k svojmu mestu je potrebné sústavne vytvárať a naďalej prehlbovať, neustále si pripomínať aké historické, či prírodné krásy náš región v sebe ukrýva a čo nám môže vďačne poskytnúť. Aj ztohto dôvodu sa aktívne venujem prednáškam pre študentov vysokých, či stredných škôl, pre odbornú, ale aj laickú verejnosť.
V porovnaní s inými európskymi krajinami je u nás v oblasti využitia pamiatok, ich záchrany a následnej prezentácie prostredníctvom cestovného ruchu ešte veľa čo vylepšovať. Stačí len spomenúť napríklad Medený hámor a Bárczyiovský kaštieľ v Radvani a priblížiť si ich aktuálny vzhľad a celkový stav. Pri Radvanskom kaštieli sme sa v tomto období pohli míľovými krokmi dopredu – čo považujem po 30 rokoch devastácie za obrovský úspech.
Podľa môjho presvedčenia, kultúra, historické a prírodné pamiatky nie sú len bremenom, ale pri správnom nasmerovaní a využití môžu patriť medzi zásadné komponenty rozvoja mesta. Vnímajúc toto presvedčenie za správne som odhodlane zúročil aj svoje kontakty na zahraničie a výsledkom je napríklad výnimočný projekt Európskej Fuggerovskej cesty, kde naše mesto bude spolupracovať s top európskymi regiónmi, akými sú nemecké Bavorsko a rakúske Tirolsko.
Ako vidíte svoju šancu na úspech v nadchádzajúcich komunálnych voľbách ako nezávislý kandidát?
Šance všetkých kandidátov, z ktorých si voliči budú vyberať svojich zástupcov za volebný obvod Fončordu, pokladám za vyrovnané. Pred štyrmi rokmi vyjadrili Bystričania túto podporu aj mne a stal som sa poslancom. Platí pravidlo, že prvýkrát je ľahšie niečo (v tomto prípade mandát poslanca) získať a ťažšie je už niečo obhajovať. Verím však, že Bystričania mi za Fončordu svoju dôveru dajú opäť. Verím, že tí, ktorí ma poznajú a poznajú aj moju prácu ako poslanca, alebo tí, ktorých som oslovil svojou volebnou kampaňou, k volebným urnám prídu, odovzdajú mi svoj hlas a 10. novembra budem môcť povedať, že vytrvalé aktivity, ktorým sa v plnej miere venujem sú úspešné.
Som nestraník, nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany a aj preto som doposiaľ pôsobil v Klube nezávislých poslancov.
Čo považujete za najväčší prínos pre Banskobystričanov, o ktorý ste sa pričinili aj Vy v aktuálnom volebnom období? Na čom ste pracovali/pracujete?
Mojou základnou prioritou, ktorú trvale presadzujem, je rozvoj Banskej Bystrice ako úspešného slovenského a európskeho mesta. Mesta, v ktorom sa Bystričania, naše deti, ale aj turisti budú cítiť dobre a povedia si „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“. Máme navôkol krásnu prírodu, lesy, vodu, nádherné historické pamiatky – v podstate sme bohatá krajina. Len všetko toto je potrebné chrániť, opatrovať a správne využívať.
Kultúra, školstvo, šport a rozvoj cestovného ruchu sú oblasti, ktoré sú veľmi dôležité pre spoločný cieľ – dlhodobý rozvoj mesta, no niekedy sa im nevenuje až taká pozornosť akú si zaslúžia. Preto aj počas svojho volebného obdobia som podporil a neustále podporujem všetky kroky vedúce k naplneniu tohto cieľa. Zvyčajne však táto práca nie je až tak viditeľná v porovnaní s inými.
Už po necelom polroku na pozícii poslanca som predložil Vyhlásenie Mestského zastupiteľstva mesta Banská Bystrica o ochrane kultúrneho dedičstva na území mesta Banskej Bystrice – stali sme sa tak prvým mestom na Slovensku, ktoré sa oficiálne prihlásilo k svojim hodnotám a k bohatej minulosti. Vypracoval som odborné podklady pre Ministerstvo vnútra v Bratislave, aj vďaka čomu vznikli nové mestské časti ako Fončorda, Pršianska terasa či Uhlisko. V súčasnosti naďalej podporujem záchranu Radvanského kaštieľa, Bárczyiovského kaštieľa v Radvani, meštianskeho domu na Lazovnej ulici, Katovnej bašty a Medeného hámra – symbolu banskej minulosti nášho mesta.
Práve v súvislosti s Medeným hámrom som sa pričinil o získanie reálnych základov pre významnú spoluprácu s nemeckým mestom Augsburg a spoluprácu s vplyvnou rodinou Fuggerovcov.
Za veľký úspech považujem aj presadenie sa Radvanského jarmoku v celoslovenskom meradle. Radvanský jarmok sa stal najväčším a jedným z najvýznamnejších podujatí nášho mesta. Úspechom bola aj návšteva baróna Antona Radvanského z Paríža v minulom roku práve na tomto jarmoku. Banská Bystrica sa stáva mestom s medzinárodným dosahom.
Predložil som tiež ocenenie in memoriam pre Michala Rárusa – banskobystrického richtára a jedného z najvýznamnejších slovenských národovcov, ktorý v roku 1849 ako prvý zaviedol slovenčinu ako úradný a rokovací jazyk nášho banskobystrického parlamentu. Tento vzdelaný človek doteraz na Slovensku nemá ani jednu sochu, či pamätnú tabuľu a nie je po ňom pomenovaná ani len ulica.
Samozrejme, práca poslanca nie je len o úspechoch, ale aj o neúspechoch. Za ten považujem, že sa v Banskej Bystrici nepodarilo zachrániť budovu prvého slovenského gymnázia. Budovu nechal postaviť biskup Štefan Moyses v spolupráci s mestom Banská Bystrica v roku 1858. Bola najmodernejšou školskou budovou, počas existencie Uhorska sa tu po prvýkrát (a naposledy) ako v štátnej inštitúcii spievala slovenská hymna, viali tu slovenské zástavy a bol tu zavesený portrét slovenského národovca Štefana Moysesa. Niekto si povie, že to vôbec nevadí, no podľa môjho názoru je to do veľkej miery o zásadách a princípoch, od ktorých sa odvíjajú ďalšie veci a vnímanie spoločenských udalostí, či postoj k nim.
Čo sú aj naďalej podľa Vás najväčšie problémy vo Vašom volebnom obvode?
Pre mňa je Bystrica Bystricou a každá jej časť je rovnocenná, preto som bez váhania podporil výstavbu mosta v Iliaši, podporujem obnovu škôl, škôlok, obnovu ciest a chodníkov, výstavbu a modernizáciu detských ihrísk, ale aj vznik a fungovanie komunitných centier, ktoré plnia nezastupiteľnú úlohu. Veľa z tohto sa podarilo aj na našej Fončorde dotiahnuť do úspešného konca.
Problémom naďalej ostávajú nespočetné neopravené chodníky, cesty a samozrejme, ako v celej Banskej Bystrici parkovacie miesta. Problémom je aj zdĺhavý výrub stromov v našom meste, či čistenie chodníkov počas zimného obdobia.
Vnímate súčasný trend klesajúceho záujmu voličov o komunálnu politiku ako negatívny jav?
Samozrejme, áno. Daný stav evidujem, dlhodobo má negatívny trend. Podľa môjho názoru to súvisí s viacerými faktormi, nielen hospodárskymi. Dôležité je zvrátiť vo verejnosti vydeľovanie politiky ako niečoho osobitného a negatívneho. Už samotný pojem politika je odvodený od gréckeho slova polis, to znamená obec. Obec občanov – ľudí, ktorí majú nielen právo rozhodovať, ale mali by ho aktívne použiť. Pretože právo, ktoré sa nevyužíva, vlastne právom nie je a to platí vo všetkých oblastiach – z práva sa stáva len slovo na papieri.
Jedným z pilierov Vašej kampane v nadchádzajúcich voľbách je rozvoj cestovného ruchu a kultúrnych inštitúcií. V čom vidíte najväčší prínos cestovného ruchu a kultúry pre mesto Banská Bystrica?
Pre mňa ako poslanca mesta je dôležité, aby Banská Bystrica bola životaschopným mestom aj potom ako skončia eurofondy – mnohí si to neuvedomujú, ale je to podstatná vec pre naše mesto. Zároveň, aby naši mladí, perspektívni ľudia z nášho mesta neodchádzali do Austrálie a podobne, ale našli uplatnenie v našom meste a chceli tu žiť. Banská Bystrica nie je len administratívno-správnym centrom kraja, ale aj jeho zrkadlom vo všetkých oblastiach v hospodárstve, športe, v kultúre. Tu vidím veľký priestor na rozvoj dynamickej spolupráce s Vyšším územným samosprávnym krajom. Kultúrne inštitúcie ako múzeá, galérie, osvetové centrá, archívy, knižnice, folklórne súbory sú zložkou, ktorá prezentuje región a jeho obyvateľov nielen v zahraničí, ale má aj ten spätný efekt, že otvára a privádza zahraničných návštevníkov do nášho mesta.
Jedným z hlavných bodov môjho programu je pokračovať v koncepte na záchranu a prezentáciu historických a prírodných krás podľa jednotlivých obcí okresu s centrom v meste Banská Bystrica a prepojiť ich do funkčného systému v rámci ich využitia a prezentácie. Cieľom je, aby sme nezískavali len jednodňových turistov, ale aby turisti mali čo obdivovať a navštevovať v Banskej Bystrici a jej okolí po dlhšiu dobu. V rámci Banskej Bystrice je to podpora záchrany a využitia Radvanského kaštieľa, pravdepodobne sa bude postupne zachraňovať aj Bárczyiovský kaštieľ a tiež záchrana Medeného hámru – poslednej pamiatky na slávnu banícku minulosť nášho mesta, ktoré do súčasnosti nesie v názve „Banská“. Mal by byť centrom Európskej Fuggerovskej cesty na Slovensku.
Ešte musím dodať, že dôležitou zložkou môjho programu je podpora viacerých mládežníckych športov zo strany mesta. Okrem futbalu a hokeja by sa nemalo zabudnúť v našom meste ani na mládež, ktorá hrá volejbal, basketbal, hádzanú, florbal a ďalšie. Napríklad, v ženskej hádzanej sme niekedy patrili medzi najlepšie tímy na Slovensku. Tréningové podmienky, aké majú deti v európskych krajských mestách, a ktoré som mal možnosť vidieť, ma viedli k jednoznačnému názoru – na deťoch sa šetriť nesmie – deti sú naša budúcnosť a to, čo do nich vložíme, to nám raz vrátia.
Ste spoluautorom mnohých zaujímavých publikácií, ktoré získali množstvo prestížnych ocenení. Prezraďte nám tajomstvo úspechu Vašich kníh?
V dnešnej situácii je nadmieru zložité vydávať publikácie tohto typu. Napriek tomu sa podarilo vytvoriť krásne knihy, ktoré našli odozvu doma aj v zahraničí. Najčerstvejšou je publikácia venovaná Radvanskému jarmoku pri jeho 360. výročí v minulom roku. Knihu ocenil aj barón Anton Radvanský, ktorý počas jarmoku navštívil naše mesto so svojou rodinou. A tajomstvo úspechu spočíva podľa mňa v tom, že si vytýčime zaujímavý cieľ, ku ktorému sa chceme postupnými krokmi, čo najviac priblížiť. V Banskej Bystrici, ale aj na Slovensku máme také unikáty, že sa v porovnaní so zahraničím nemáme za čo hanbiť. Dôležité je však podľa mňa to, že skôr ako ideme spoznávať zahraničie, mali by sme aspoň sčasti poznať aj to, čo máme doma.
Autor: Vladimír Sklenka
