BANSKÁ BYSTRICA. Históriu a súčasnosť dvoch kedysi samostatných obcí, dnes mestských častí Banskej Bystrice, mapuje nová monografia Svätý Jakub a Kostiviarska, ktorú zostavili historik Vladimír Sklenka a Ján Kollár z Dokumentačného centra Sásová spolu s kolektívom autorov.
V knihe ožíva aj príbeh visutej lanovky cementárne, ktorú spustili presne pred 60 rokmi a mnohí ľudia si na ňu ešte dobre pamätajú.
Ján Kollár hovorí, že v období po druhej svetovej vojne sa pozornosť v celom bystrickom okrese zameriavala na obnovu vojnou poškodeného hospodárstva.
„Impulz, vytvorený zvýšenou potrebou stavať nové domy a renovovať vojnou zničený priemysel, viedol k vybudovaniu Stredoslovenskej cementárne v mestskej časti Senica. Vápenec pre výrobu sa mal získať ťažbou z budúceho lomu nad Kostiviarskou. Tento podnik patril spolu so Slovenkou a Smrečinou k dominantným priemyselným závodom Banskej Bystrice,“ hovorí Ján Kollár.
Geologický prieskum na východných svahoch vrchu Laskomer sa robil v rokoch 1951 – 1958 a preukázal prítomnosť dostatočného množstva suroviny pre zabezpečenie budúcej cementárne. „Výstavba samotných cementární prebiehala v období druhej päťročnice, v rokoch 1954 – 1958,“ dodáva Ján Kollár s tým, že lom bol z geologického hľadiska založený na vápencových a slieňovcových vrstvách spodnej kriedy krížňanského príkrovu.
Surovina sa získavala plytkou ťažbou, no aj tak znamenala výrazný zásah do životného prostredia a jej následky sú viditeľné dodnes.
„Dĺžka tohto priestoru je 1,2 kilometra a šírka 600 metrov,“ vysvetľuje autor a dodáva, že lom dodnes nie je rekultivovaný a rozlohou 10 kilometrov štvorcových je najväčším v okolí Banskej Bystrice.
Samotné odstraňovanie vegetačného krytu a ťažba mali v minulosti negatívne dopady v podobe nadmernej prašnosti a hluku.
Hlavná stena lomu, ktorý má výšku približne 140 metrov, je rozdelená na šesť etáží.
Lanovka dlhá viac ako štyri kilometre
V roku 1954 sa začala aj výstavba nákladnej lanovky, ktorú budovala Stredoslovenská cementáreň do vápencového lomu Kostiviarska.
Na trase vybudovali 33 podpier a tri podpery pre ochranné site nad cestnými komunikáciami. Na trati, dlhej 4 187 metrov premávalo 164 vozňov, každý o nosnosti 0,8 metra kubického horniny, od roku 1970 túto nosnosť zvýšili na jeden meter kubický. Ján Kollár hovorí, že výrobcom nákladnej visutej lanovky typu LD bola firma Transporta Chrudim, montáž vykonal jej špecializovaný závod.
Priemyselná sláva a pád
Z dolnej stanice v Stredoslovenskej cementárni do hornej v lome Kostiviarska trvala jazda nákladného vozňa 28 minút.
Lanovku uviedli do prevádzky v apríli 1958.
Definitívny koniec lanovky je spojený s rokom 2002. Na základe rozhodnutia spoločnosti Holcim, ktorej bola Stredoslovenská cementáreň súčasťou, sa vzhľadom na pokles stavebníctva a vyššie nároky na spotrebu energií rozhodlo v roku 2001 o útlme výroby slinku, rozobratí lanovky a rekultivácii lomu. Stredoslovenská cementáreň bola zrušená v roku 2002, v rovnakom roku ukončili aj rozoberanie lanovky.
Hoci sa tým skončila éra jedného z významných podnikov, oddýchlo si životné prostredie. Cementáreň totiž bola hlavným producentom prašnosti v meste.
Dočkáme sa rekultivácie lomu?
O možnosti, že by sa raz opustený lom zmenil na rekreačnú prímestskú zónu sme našich čitateľov informovali v predchádzajúcich rokoch opakovane. Vzhľadom na náročnosť – finančnú aj technickú sa to ale dodnes nepodarilo zrealizovať.
Pred niekoľkými rokmi brzdil túto skutočnosť aj fakt, že išlo o chránené ložiskové územie. Mesto Banská Bystrica ešte v roku 2011 požiadalo o jeho vyradenie zo zoznamu chránených ložiskových území. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici na základe návrhu mesta zrušil chránené ložiskové územie Kostiviarska v roku 2012.
Na návrhoch premeny kameňolomu na rekreačnú a športovú zónu sa v tom čase podieľali svojimi návrhmi aj študenti katedry záhradnej a krajinnej architektúry SPU v Nitre.
Ideové návrhy priniesli zaujímavé pohľady na riešenie budúcej možnej podoby lomu. Jedna zo skupín predstavila lom ako svet kameňa, iná si pre zmenu zvolila premenu kameňolomu na „zeleňolom,“ ktorého hlavnou myšlienkou je priestor zazelenať a využiť pre všetkých obyvateľov mesta.
Verme, že raz sa rekultivácie lomu dočkáme.
