BANSKÁ BYSTRICA. Po poslednom mestskom zastupiteľstve pribudli do Zoznamu pamätihodností mesta Banská Bystrica ďalšie štyri zápisy. Je medzi nimi aj hrobka právnika a poslanca Oskara Petrogalliho, ktorý patrí k najkrajším v Banskej Bystrici a jej umelecko – historická hodnota je vysoká.
Člen komisie pre pamätihodnosti a mestský poslanec Vladimír Pirošík hovorí, že zápis hrobky medzi pamätihodnosti by mal napomôcť k jeho obnove, keďže stav nie je dobrý.
Návrh na zápis do zoznamu vypracovala historička architektúry Klára Kubičková, podľa ktorej Oskar Petrogalli (1877-1925) patril medzi významné osobnosti Banskej Bystrice a jeho hrobka si zaslúži pozornosť a ochranu.
Kto bol Oskar Petrogalli
Petrogalli bol právnik, od roku 1906 poslanec v budapeštianskom parlamente, po založení Československa zakladateľ a šéfredaktor Prágai Magyar Hírlap a politik maďarských politických strán v demokratickom štáte.
Jeho pohrebu v roku 1925 sa zúčastnilo okolo 4 tisíc smútiacich, vrátane banskobystrického mestského zastupiteľstva a zvolenského Župného úradu. V hrobe sú pochovaní aj jeho otec Artúr, známy stredoškolský profesor ( zomrel v 1894) a brat Gejza, stredoškolský profesor( zomrel v 1.svet.vojne v roku 1917).
Ako konštatuje v návrhu Klára Kubičková, príprava náhrobníka trvala šesť rokov, bol odhalený 3.júla 1931. Napriek svojmu zlému stavu patrí k najkrajším hrobom rímskokatolíckeho cintorína. Pod sochou z bieleho mramoru (ženská postava s dieťaťom) je na podstavci okrúhly kovový reliéf s portrétom Oskara Petrogalliho. Jeho autor nie je známy.
Klára Kubičková v návrhu tiež zdôvodňuje, že Oskar Petrogalli bol za svoju právnickú činnosť uctievaným občanom mesta tak za Uhorska, ako za Československej republiky. „Bol dôsledným zástancom práva tak v jednom ako aj v nasledujúcom štáte. V Uhorsku bol parlamentným poslancom za Zvolenskú župu – požadoval dôsledné uplatňovanie ústavy, bol členom Strany Nezávislosti (Függetlenségi párt). Namiesto triedne členeného parlamentu požadoval zavedenie obecného a tajného volebného práva. V parlamente zastupoval záujmy svojich voličov – bez ohľadu na ich národnosť.
Ako právnik bol pravou rukou bystrického mešťanostu Júliusa Cesnaka až do konca jeho činnosti. Spolu s ním zabezpečil pokojný chod moci do rúk nových československých štátnych orgánov. Obaja dbali nato, aby sa boje medzi československými legionármi a maďarskou Červenou armádou nedotkli mesta.
Po roku 1918, ako občan maďarskej národnosti , pokračoval vo svojej politickej činnosti, riadiac sa zákonmi ČSR. V Banskej Bystrici pôsobil ďalej až do svojej smrti ako občiansky právnik.
Čo ešte pribudlo medzi pamätihodnosti
Medzi pamätihodnosti pribudla okrem tohto náhrobku aj lipa pri mostíku na Huštáku, akademický maliar Štefan B. Prukner a projektory Meopta UM 70/35 s rokom výroby 1969. V banskobystrickom amfiteátri sa na nich dodnes premietajú staré filmové snímky.