SLOVENSKÁ ĽUPČA. Navždy, Jedného dňa, Veriť, Zázrak, Nádej a Vôľa žiť. To sú názvy šiestich kníh Bielej série. Prvá kniha Navždy vyšla zjari tohto roku. Druhá s názvom Jedného dňa vyšla práve v týchto dňoch.
Autorka Bielej série Maya Sinay, je rodáčka z Nitry, no už toľko rokov žije v Slovenskej Ľupči, že je úplne v poriadku, ak povieme, že je Ľupčianka. Prvá kniha Bielej série Navždy vyšla na jar tohto roku.
Je príbehom mladej Funny, ktorá si myslí, že má svoj život pevne v rukách. Jedného dňa sa však jej život obráti naruby... Druhá kniha Jedného dňa je príbehom budúcej maliarky Alex, ktorá má pred sebou prvé „dospelácke“ prázdniny. Chce snívať, maľovať a užívať si talianske more. Ale jej plány sa náhle zmenia, keď sa zadíva do zelených očí, ktoré sú pre ňu viac ako osudové... S obidvomi ženami si život – a láska, občas aj zahrávajú. Čo ešte majú tieto dve, inak pozoruhodné mladé ženy, spoločné? Na to sme sa opýtali autorky.
„Obe sú veľmi silné ženy, aj keď miestami si to o sebe nemyslia. Podľa mňa obe hlavné hrdinky sú ako každá jedna z nás. Niekedy pochybujeme, niekedy plačeme, ale vždy sa vieme postaviť a ísť ďalej, prekonávať skúšky života a dokážeme milovať nekonečnou láskou. Chcela by som, aby si každá žena, a nielen žena, ale každý človek uvedomili, že keď prídu ťažké dni, a tie prídu, sú to naše skúšky. Práve vtedy sa netreba vzdávať. Práve tie skúšky z nás robia silnejších ľudí. A netreba sa hanbiť aj si poplakať, položiť na chvíľu karty, ale potom znovu začať hrať... Keď sa v mojom živote odohráva „skúškové obdobie“, potrebovala by som počuť jednoduchú vetu – „všetko bude v poriadku“. A veru bude, len treba veriť. Jedného dňa...,“ hovorí Maya Sinay.
Biela séria s bielym obalom
Aj druhá kniha Bielej série má, ako inak, biely obal. Jednoduchý, s nádychom nehy a zároveň tajomný, lákajúci nazrieť, začítať sa. Biela séria, to je šesť knižiek, šesť príbehov. No nie je to čítanie na pokračovanie. Aj keď, nejaká paralela medzi postavami a ich príbehmi tam je. Čo majú spoločné? V každom príbehu je láska aj priateľstvo, vášeň aj zrada, zúfalstvo aj nádej. Tretia časť Veriť by podľa autorky mohla vyjsť v máji budúceho roku.
„Po mojich skúsenostiach, aké komplikácie môžu nastať počas záverečného procesu vydania knihy, nemôžem však sľúbiť presný termín,“ hovorí Maya a dodáva: Urobím však všetko preto, aby sa to podarilo. Popri vydávaní si chcem, samozrejme, nájsť časť aj na písanie. Hoci celá Biela séria je už napísaná a podarilo sa mi napísať aj ďalšiu knihu, chcem pokračovať v písaní.“
Maya Sinay vydala prvé dve knihy Bielej série vo svojom vydavateľstve Agromepa. Na otázku, či je pre ňu jednoduchšie knihu napísať alebo vydať, odpovedá:
„Písanie je pre mňa určite jednoduchšie. To je to, čo ma baví. Samozrejme, keďže som sa dala na cestu vydávania kníh, k samotnému procesu vydávania sa nemôžem postaviť tak, že ma to nebaví, alebo to robiť nechcem. To by nefungovalo. Vydanie druhej knižky bolo už menej náročné ako prvej. Treba si však uvedomiť, že vydaním knihy sa celý proces nekončí, ale pokračuje ďalej. Marketing je v knižnom svete veľmi dôležitý.“
S menom od babičky
Maya Sinay, autorka Bielej série, chcela byť dobrou basketbalistkou, snívala, že bude kuchárkou, a bude mať vlastnú reštauráciu. A chcela písať. Niečo sa jej splnilo, niečo nie. Basketbalu sa musela po zranení vzdať, kuchárči len doma v kuchyni a reštauráciu nemá, zato však riadi hotel, píše a má aj vlastné vydavateľstvo. Sinay je meno jej babičky. Vždy sa jej veľmi páčilo. Keď bola malá, predstavovala si, že je umelkyňa a používa práve toto meno. Hovorí, že určitým spôsobom jej dáva voľnosť v písaní...
Ukážky z knihy
Teraz som aj ja v mnohých smeroch výnimočná. Dokonca mám pocit, že až príliš. Výnimočne mladá na nevestu, výnimočne tehotná na môj vek, výnimočne zmätená, keďže som si plánovala život úplne inak. To by však už čoskoro malo zmeniť.
Do svojej spovednice som si každý večer zapísala aspoň pár slov. V denníku bolo všetko, celý môj život. Najzodratejšie boli stránky, ktoré mi pripomínali dni, kedy som spoznala, aké je to byť zamilovaná a milovaná. Vracala som sa do tých dní prostredníctvom zápiskov v denníku skoro každý večer a spomínala som na dievča, ktorým som kedysi bola.
Deti! Moje deti! Rýchlo som vbehla do detskej izby. Zbalená taška ležala na svojom mieste pod Jakubkovou posteľou, topánočky boli vždy pripravené pri postieľke. Obula som Jakubkovi topánky, schmatla tašku a zobrala Miu na ruky. Vybehli sme z bytu. Jakubko nepovedal ani slovo, Mia neplakala, len mierne vzlykala.
Nemôžem tomu uveriť, že stojím na pódiu a v rukách zvieram diplom o ukončení štúdia na ekonomickej škole a ešte k tomu s vyznamenaním. Toľko sa za posledné roky udialo! V ten osudový večer som sa rozhodla zmeniť celý svoj život. Zmeniť život mojich detí a dopriať im všetko, čo bolo v mojich silách. Sústredila som sa len na nich a na školu. Minulosť som sa snažila nechať za sebou.
Autor: AG
