BANSKÁ BYSTRICA. Tradične poslednú novembrovú sobotu symbolicky uzatvárajú turistickú sezónu členovia i priaznivci Klubu slovenských turistov Banská Bystrica – Kremnička.
Ako inak, než peším výletom do okolia mesta. Tento rok bol výnimočný, lebo ukončili 40. turistickú sezónu v klube.
Medzníkom klubu bol prvý výlet do sedla Tri kríže v novembri 1977 a v nasledujúcom roku založili Odbor turistiky pri Televýchovnej jednote Kremnička. Okrem toho, že Tri kríže sú historické miesto v blízkych horách, tak je pre „Kremničkárov“ srdcovou záležitosťou.
V uplynulých rokoch prešli nespočetnekrát okolo unikátneho trojramenného kríža z roku 1894, ktorý bol v 2002 spílený vandalmi. Keďže im ho bolo ľúto, tak spojili sily s turistami z Kremnice a vďaka šikovným rukám študentov SOŠ Kremnica v roku 2003 spolu s ďalšími dobrovoľníkmi vztýčili repliku starého dubového kríža na pôvodnom mieste. Oba turistami obnovené artefakty Kremnických vrchov – tunel a trojkríž sú v klubovom logu, na čo sú právom hrdí!
Fyzicky najnáročnejšou výpravou v histórii klubu bol prechod od najnižšieho bodu Slovenska na najvyšší bod, čiže zo Stredy nad Bodrogom na Gerlachovský štít. Dodnes účastníkom nechcú veriť, že za jeden deň je možné vystúpiť z Popradskej kotliny (Lopušná dolina) do Batizovskej doliny pod Gerlachovský štít v Tatrách!
Legendárna dvanásťdňovka
No najlegendárnejším podujatím Kremničky je 12-dňové putovanie v roku 1990 po hraniciach niekdajšieho okresu Banská Bystrica (v Československu to bol najrozsiahlejší okres, dnes sú to dva okresy BR a BB).
Odhodlanie turistov prejsť dookola celé „Horehronie“ bolo veľké a podarilo sa im to. Za 12 dní prešli 288 km od obce Sielnica cez Kremnické vrchy do južnej časti Veľkej Fatry, potom cez časť Starohorských vrchov celú hrebeňovku Nízkych Tatier, aby v Telgárte (vtedy Švermovo) prešli na Muránsku planinu a do Veporských vrchov v severnej časti Slovenského rudohoria.
Za Lomom nad Rimavicou prešli do pohoria Poľana, aby od Hrochote prešli Zvolenskou pahorkatinou naspäť ku Sielnici. Dodnes o krásnom putovaní kolujú neskutočné historky, na ktorých sa stále dobre bavia na túrach.
„Pomaličky do Kremničky“, tak sa v klube položartom hovorí. Ani nevedia, kedy vzniklo dané úslovie, ale dnes, keď oslavujú 40 rokov existencie, tak sa v „rodine turistov z Kremničky“ veľa zmenilo.
Za poslednú dekádu v Banskej Bystrici získali povesť „najrýchlejších turistov“. Prečo je tomu tak, netušíme, lebo väčšinou to hovoria turisti z iných klubov, ktorí idú s nimi na túru málokedy. Asi mali šťastie na nejaké „uponáhľané túry“ s nami. Občas sa stane, že sú odkázaní na jediný spoj domov, tak sa musia zmestiť do časového obmedzenia na trase.
Keďže väčšinu túr chodia verejnou dopravou, nie vždy sa dá poflakovať na túre, ako keď sa ide na výlet autami alebo zmluvným autobusom, kde si človek môže dovoliť voľnejší časový harmonogram. Možno sú „najrýchlejší“, lebo vekový priemer v našom klube je nižší ako v ostatných turistických kluboch v meste. Každopádne je neodškriepiteľné, že bohatý plán činnosti (ročne robia okolo 60 podujatí) obsahuje mnoho ťažkých aj veľmi ťažkých túr. Preto zákonite majú účastníci túr aj lepšiu kondíciu, aby zvládli naplánované náročné výstupy.
Vysokohorská turistika hrá prím
Vlajkovou loďou klubu je vysokohorská turistika (VhT), čo je hybrid medzi horskou turistikou a lezením. Čiže využívajú základy lezeckej techniky na zvládnutie aj ťažších pasáží vo vysokých horách.
V spolku majú kvalifikovanú desiatku inštruktorov VhT, ktorí každoročne od prelomu milénia organizujú kurz základov VhT. Keďže sú garantom kurzov VhT v našom regióne, tak mnoho obyvateľov Banskej Bystrice a okolitých obcí absolvovalo tento kurz.
Vyškolili viac ako štyristo absolventov a kurzy pokračujú. V Kremničianskej doline majú upravené cvičné skaly a tiež vlastnú zaistenú (železnú) cestu. Ich autorom je donedávny dlhoročný predseda a zakladateľ spolku – Milan Hlavatý, ktorý tohto roku v júni oslávil krásne životné jubileum 70 rokov v obdivuhodnej turistickej kondícii.
Vysokohorská turistika nie je len o lezení vo veľhorách. Na kurze okrem základných lezeckých techník sa kurzisti učia hlavne bezpečnosti pohybu a pobytu v horách. Aby sa vedeli v kritických situáciách správne rozhodnúť. Sú to poznatky využiteľné nielen pre vysokohorskú turistiku, ale pre akýkoľvek šport v prírode.
Vďaka vysokohorskej turistike sa členovia Kremničky dostali okrem domovských Tatier aj do zahraničných hôr. Z mnohých alpských pobytov v lete spomeňme strechu Európy – Mont Blanc, rakúsku národnú horu HoherDachstein, najvyšší bod Nemecka – Zugspitze či najkrajšiu horu sveta – Matterhorn.
Nemožno tu vymenovať všetky alpské štíty, na ktorých stáli „Kremničkári“. No stáli na všetkých najvyšších bodoch krajín, ktoré susedia so Slovenskom: Grossglockner (3798 m; Rakúsko), Rysy (2499 m; Poľsko), Hoverla (2061 m; Ukrajina) a Kékes (1014 m; Maďarsko). Z ďalších zahraničných hôr to boli výstupy v Nórsku, Španielsku, Taliansku, Slovinsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Macedónsku, Grécku, Bulharsku, v Rumunsku a na Ukrajine.
No združenie organizuje aj menej náročné podujatia. Hlavne na jar, keď sa rozbieha turistická sezóna. Po zime sa treba rozchodiť, ak nerobíte zimné športy. Veľmi obľubený je tiež pohyb v zimnej prírode. Preto Kremničkárov môžete stretnúť celoročne drať rôznu športovú výbavu.
Okrem vibramiek sú to bežecké lyže, skialpinistické lyže, snežnice, bicykle a v minulosti narobili diery aj v laminátových lodiach počas splavov Hrona. Za 40 rokov činnosti majú prakticky prejdené celé centrálne Slovensko, všetky prístupné tatranské vrcholy vrátane mnohých neprístupných štítov (vďaka VhT), mnohé slovenské hrebeňovky, vyššie hory Českej republiky a postupne spoznávajú aj vzdialenejšie doteraz nenavštívené pohoria na západe i východe Slovenska.
Dobrovoľnícke aktivity
Okrem výkonu letnej a zimnej turistiky sa členovia venujú aj dobrovoľníckym aktivitám na podporu turizmu.
Najvýznamnejším bolo spriechodnenie zavaleného tunela v Kremnických vrchoch. Bez nároku na odmenu a bez zbytočného mudrovania pri stole sa vybrali turisti z Kremničky pod vedením Milana Hlavatého do hory, aby tunel prácne prekopali od závalu. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi sa v rokoch 1996 a 1997 podarilo tunel prekryť a zachrániť...
Krásne slovenské hory ponúkajú nespočetné množstvo možností na prechádzky, celodenné túry alebo viacdňové putovania. Nie je obava, že by aspoň ďalších 40 rokov nemali turisti z Kremničky kam chodiť a spoznávať nové miesta. Veď aj príroda sa mení.
Či už v rámci chodu ročných období alebo pribúdajú nové vyhliadky, tak je stále čo objavovať. No hlavne o turistiku je stále veľký záujem. Potešujúce je, že na horách stretávajú veľa mladých ľudí. Síce nepatria k oficiálne organizovaným turistom, ale dôležité je, že sú v prírode s priateľmi. No nepoznajú čaro klubového života. Vďaka klubu možno spoznať množstvo nových ľudí pestrého spektra profesií a dozvedia sa veľa zaujímavého aj z iných oblastí života. Samozrejme členstvo v klube prináša nové kamarátstva a dlhoročné priateľstvá. Kremnička nepatrí ku konzervatívnym klubom, čo majú každý rok rovnaký alebo podobný kalendár aktivít (opakujúce sa tradičné výstupy), ale vyhľadávajú nové zážitky a nepoznané zákutia prírody.
Mgr. Tomáš Trstenský
predseda Klub slovenských turistov Banská Bystrica – Kremnička
