BANSKÁ BYSTRICA. O tom, ako využiť podnikateľské príležitosti v obehovej ekonomike, alebo čo by mohla táto platforma ponúknuť podnikateľskej komunite a mestám na Slovensku, pojednávalo piatkové podujatie v radnici v Banskej Bystrici.
Svoje skúsenosti s prechodom na obehovú ekonomiku prezentovali zástupcom verejného sektora, obchodných komôr, mimovládnej sféry aj biznisu holandskí experti - šéf platformy Holland Circular Hotspot Freek van Eijk a Bart van de Laar z organizácie Circle Economy.
Ako pre TASR uviedol riaditeľ sekcie environmentálnej politiky EÚ a medzinárodných vzťahov na Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR Milan Chrenko, na programe bola aj diskusia o tom, ako nastaviť fungovanie platformy v slovenských podmienkach, aj o možnostiach spolupráce s holandskou stranou. "Práve podpora partnerstiev medzi holandskými a zahraničnými firmami či inštitúciami je jednou z hlavných aktivít platformy Holland Circular Hotspot," priblížil.
Inovácie priťahujú
Holandská iniciatíva má podobu súkromno-verejného partnerstva. Prepája verejný sektor s biznisom či výskumnými inštitúciami a propaguje vo svete holandské inovácie z oblasti obehovej ekonomiky.
Medzi tie patrí napríklad vegánska alternatíva koženého materiálu z odpadového ovocia či férový telefón bez konfliktných minerálov. Holandsko má ambíciu do roku 2030 znížiť spotrebu neobnoviteľných zdrojov na polovicu a do roku 2050 chce byť plne cirkulárne.
Jedna z priorít
Podľa Chrenka obehová ekonomika je zároveň aj prioritou slovenskej Stratégie hospodárskej politiky do roku 2030 a pripravovanej Environmentálnej stratégie do roku 2030. "Tému, ktorou je životnému prostrediu priaznivejšie podnikanie, sa snažíme už nejaký čas propagovať jednak medzi samosprávami, jednak medzi biznis komunitou," povedal Chrenko TASR. Vytvorené sú preto už aj niektoré nástroje ako Zelené verejné obstarávanie či environmentálne manažérske systémy Emas, alebo manažérske schémy - environmentálne výhodné výrobky - Ekoznačky.
Podľa Freek van Eijka zdieľajú Holandsko a Slovensko tú istú víziu budúcnosti a spolu by mohli podporiť zmenu v slovenskej spoločnosti. "Napríklad pomôcť mestám byť viac cirkulárnymi alebo vytvoriť nové podnikateľské perspektívy pre priemyselné odvetvia, ktoré sú vo fáze rapídnej zmeny ako napríklad automobilový či plastikársky priemysel," uviedol.
Vznikajúca platforma pre obehové hospodárstvo na Slovensku má za cieľ prepojiť verejný sektor s podnikmi a mimovládnymi organizáciami. Podľa Chrenka je jasné, že legislatíva sa bude už len sprísňovať v prospech princípov obehového hospodárstva. "No nestačí len zmeniť zákony. Prechod na tento nový ekonomický model si vyžaduje aj zmenu zmýšľania v našej spoločnosti," upozornil.
V obehovom modeli sa výrobky už vo fáze dizajnu navrhujú tak, aby sa neskôr dali opätovne použiť či opraviť a po tom, čo doslúžia, rozobrať na komponenty z jednotlivých materiálov a recyklovať. Odpad sa v čo najväčšej možnej miere stáva zdrojom. Okrem toho, výrobné procesy sú nastavené tak, aby sa efektívne využívali aj prírodné zdroje, od kritických surovín, cez biomasu, až po energiu či vodu.
