BANSKÁ BYSTRICA. Prvé pero má z obdobia, keď študovala strednú školu. Dnes ich má v zbierke takmer 9 tisíc, rada by to dotiahla k desiatim tisícom.
Emília Belanová z Banskej Bystrice zbiera perá a ceruzky dlhé roky, dnes ich má v zbierke takmer deväť tisíc a netají sa tým, že rada by dosiahla okrúhlych 10 tisíc. Do vysnívaného čísla ich jej chýba asi 1 300.
Perá v tvare ovocia aj autíčok
Keďže je na dôchodku, môže sa svojej záľube venovať naplno. Veľké triedenie zbierky robí dvakrát do roka, pričom svoju zbierku delí podľa viacerých kritérií. Podľa tvaru, farby, no napríklad aj podľa toho, čo perá a ceruzky ešte píšu. „Samozrejme, že náplne v tých, ktoré mám dlho, postupne vyschnú. Aj v prípade, že by som už nevládala perá a ceruzky zbierať, bola by som rada, keby ešte niekomu poslúžili. Možno ďalšiemu zberateľovi, tie píšuce zas napríklad deťom z domovov, či nejakej škole,“ hovorí.
Pri pohľad na jej zbierku by ste ani netušili, aké bizarné tvary môžu mať perá a ceruzky. Od ovocia až po autíčka.
(zdroj: archív E.B. )O zberateľstvo mala záujem už na základnej škole a vždy niečo zbierala. Najstaršie pero z jej zbierky má približne 55 rokov. Písala s ním v čase, keď navštevovala geologicko – banícku priemyslovku v Spišskej Novej Vsi.
„Moja rodina a priatelia už vedia, že k narodeninám či meninám ma viac ako kvet poteší ďalšie pero,“ hovorí s úsmevom. Perami do zbierky ju dokonca zásobujú aj spolužiaci zo strednej školy, s ktorými obnovili v posledných rokoch intenzívne stretávanie. „Tohto roku sme mali stretnutie po 52 rokoch a to už je čo povedať,“ hovorí s tým, že spočiatku sa stretávali iba veľmi sporadicky.
Spolužiaci na jednej lodi
Jeden zo spolužiakov si však dal tú námahu, že vypátral adresy spolužiakov a po pol storočí mohli mať veľké a významné stretnutie. „Posledné ročníky som už prebrala ja a chceme sa stretávať každý rok. Prekročili sme sedemdesiatku a preto musíme využiť každý rok, keď sa môžeme navzájom stretnúť a porozprávať,“ hovorí.
Keďže je silný lokálpatriot, po strednej škole sa do Banskej Bystrice vrátila a zamestnala sa v bystrickej cementárni. Potom síce presedlala na inú prácu, na kolektív cementárne má pekné spomienky.
Našťastie býva v dome a tak s uskladnením krabíc s perami a ceruzkami veľké problémy nedá. „Ľudia mi ich zvyknú darovať nielen po jednom – dvoch kusoch, no od niektorých som dostala do daru peknú kôpku,“ hovorí.
Dve zbierky jej prenechali aj zberatelia z Novej Bane a Žiaru nad Hronom, takže sa jej zbierka hneď rozrástla. „Človek si najprv povie, že by ich chcel mať tisíc, potom dvetisíc a ide to ďalej,“ usmeje sa.
V minulosti zbierala aj obaly z cigariet, čokolád, či mydiel. Keďže dnes retro letí, aj táto jej stará zbierka by si určite našla množstvo priaznivcov.
