Matej, ste náš jednoznačne najpopulárnejší chodec, čo vás viedlo k tomuto športu? Nelákali vás v detstve skôr športy ako futbal či hokej?
– Určite ma lákal aj hokej a futbal, ale nakoniec zvíťazila atletika. A keďže mi od malička išli lepšie vytrvalostné disciplíny, už bol len krôčik k chôdzi. Najväčšiu zásluhu na tom, že ma chôdza pohltila, má môj prvý tréner Peter Mečiar, ktorý bol a stále je skvelý motivátor.
Dovolím si tvrdiť, že tak ako Peter Sagan spopularizoval cyklistiku, vy ste spopularizovali rýchlo chôdzu či dokonca atletiku ako takú. Vnímate nárast záujmu o tento šport, napríklad u mládeže?
– Teším sa z toho, že moje úspechy majú takýto vplyv a atletika, ale aj chôdza na Slovensku je populárnejšia. Vidieť to aj na náraste členov Slovenského atletického zväzu (aj keď to ani zďaleka nie je len moja zásluha), keď z nejakých 4-tisíc v roku 2013 je to dnes 18-tisíc. O chôdzu je tiež záujem, hlavne u menších detí.
Turnaj o pohár Jozefa Vengloša nového víťaza nespoznal Čítajte
Od roku 2003 ste členom VŠC Dukla Banská Bystrica a bývate v meste pod Urpínom. Čo sa vám na tomto meste najviac páči, kde rád trávite čas s rodinou?
– Bystrica je krásne mesto obklopené ešte krajšou prírodou. Pre našu rodinu je ideálne aj svojou veľkosťou, všade sa dostanete rýchlo, bez problémov aj pešo. Radi sa s rodinkou prechádzame po námestí, v lete to spájame so zmrzlinou pod šikmou vežou, chodíme korčuľovať pod pamätník SNP, na prechádzku so psom v okolí nášho domu.
Športovec roka 2016 (zdroj: TASR)
Vaša kariéra je prešpikovaná úspechmi. Asi najväčším je zlato na olympiáde v Riu v roku 2016. Priblížte našim čitateľom, čo sa odohráva človeku v hlave keď dosiahne takýto úspech?
– Priamo v cieli je to úžasná zmes emócií. Samozrejme, všetky pozitívne – radosť, eufória, vďačnosť, ale aj úľava, že som splnil očakávania. Ten úspech však v hlave začne víriť oveľa neskôr, keď si uvedomíte, že vďaka nemu ste populárnejší, obletovaný, pozývaný, oceňovaný. Vtedy je dôležité zostať na zemi a nepripúšťať si to.
Po tomto úspechu prišiel ďalší veľký moment. V ankete Slovenský športovec roka 2016 ste porazili tourminátora Petra Sagana a tenistku Dominiku Cibulkovú, ktorá v spomínanom roku vyhrala Turnaj majstrov. Túto cenu ste vyhrali ako prvý atlét, beriete to ako satisfakciu za roky driny? Aké boli vaše pocity pri preberaní ceny?
– Určite to nie je žiadna satisfakcia a už vôbec to nevnímam, že som niekoho porazil. Je to najvýznamnejšia športová anketa na Slovensku, ale aj napriek tomu jej výsledky nepreceňujem. Bolo úžasné tam stáť ako športovec roka v spomínanej skvelej spoločnosti, ale každý z nás robí šport pre niečo iné ako víťazstvo v anketách. Je to pekné na konci roka prevziať takéto ocenenie, zaspomínať na krásny a úspešný rok, ale ankety nikdy neboli mojou motiváciou, prečo športujem.
Vyštudovali ste filozofickú fakultu v rodnej Nitre, odbor žurnalistika. Plánujete sa po konci kariéry angažovať v tomto smere?
– Čas ukáže. Rád by som svoje vzdelanie a do istej miery aj skúsenosti so žurnalistikou (aj keď väčšinou z druhej strany „barikády“) využil. Ale sám som zvedavý, v akej miere sa mi to podarí po skončení športovej kariéry.
Kuzminová má za sebou najlepšiu sezónu. Nahradí Petra Sagana? Čítajte
Napriek tomu, že toho voľného času veľa nie je, ako sa ho snažíte tráviť? Keďže máte rodinu, tak predpokladám, že s ňou.
– Jednoznačne s rodinou. Je mi úplne jedno, čo chcú robiť moje baby, hlavne, že sme spolu. Moje hobby, ako knihy, filmy, si nechávam na sústredenia a keď som doma, snažím sa všetok voľný čas venovať im.
Na záver priblížte našim čitateľom, ako vyzerajú vianočné sviatky u Tóthovcov?
– Úplne rovnako ako v každej tradičnej slovenskej rodine. Na Štedrý deň sme doma v Banskej Bystrici, máme tradičnú štedrú večeru (ovocie, oblátky s medom a cesnakom, kapustnicu, rybu so šalátom, opekance), potom rozbaľujeme darčeky a celý večer sme pri stromčeku, jedným očkom sledujeme rozprávky. Ja zvyknem ísť aj na polnočnú, deti zatiaľ nie, takže manželka zostáva s nimi doma. Pre mňa sú na Vianociach dôležité pokoj, radosť a láska.
