BRATISLAVA. Po teplom Silvestri prišiel mrazivý Nový rok. Pred štyridsiatimi rokmi 1. januára 1979 zasiahlo aj vtedajšie Československo prudké ochladenie, ktoré spôsobilo energetickú krízu. Všetci, čo v tom čase chodili do školy, si určite spomenú na trojtýždňové uhoľné prázdniny, ktoré potom nasledovali.
Záver roku bol na Slovensku mimoriadne teplý. Rovnako boli mierne predchádzajúce zimy v 70. rokoch 20. storočia.
Po miernych zimách
"Mierne zimy 70. rokov boli dôsledkom intenzívnejšej zonálnej cirkulácie medzi oceánom a európskym kontinentom, vďaka ktorej prúdil nad pevninu teplejší morský vzduch. Situácia sa začala čiastočne meniť na konci 70. rokov. Legendárnym sa stalo prudké ochladenie na prelome rokov 1978 - 1979. Prekvapilo okrem iného aj tým, že prišlo náhle po rokoch s miernymi zimami," povedal pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.
Predpoklady na náhlu zmenu v počasí sa podľa Matejoviča vytvorili už v decembri, ktorý bol v oblasti Bieleho mora a Karélie mimoriadne studený. Naproti tomu juhozápadná časť Európy, najmä Pyrenejský polostrov, mala nadpriemerne vysoké teploty.
"Na konci decembra v oblasti Bieloruska, severnej Ukrajiny a pobaltských štátov klesali teploty na mínus 30 až mínus 40 stupňov Celzia, v oblasti Pečory pri severnom Urale dokonca teplota prekonala hranicu mínus 50 stupňov Celzia. V severovýchodnom Rusku miestami ani najvyššia teplota v niektorých dňoch nevystúpila nad mínus 40 stupňov Celzia. Teplotný kontrast medzi oboma časťami Európy v priebehu mesiaca stále rástol. Studený vzduch niekoľko dní stabilne zotrvával takmer bez pohybu a bolo len otázkou času, kedy zaleje aj južnú polovicu strednej Európy," vysvetlil klimatológ.
Boj vzduchových hmôt
Presne to sa stalo na prelome rokov. "Súperenie" vzduchových hmôt ukončila tlaková níž, ktorá v dňoch 31. decembra 1978 až 2. januára 1979 rýchlo postupovala zo západnej Európy nad Ukrajinu. Po jej zadnej strane prenikol studený vzduch aj nad územie Československa. Ochladenie bolo najskôr sprevádzané dažďom, ktorý zamŕzal a prechádzal do sneženia.
V Čechách sa v priebehu 12 hodín ochladilo o 30 stupňov Celzia. Napríklad v českých kúpeľoch Poděbrady klesla teplota zo silvestrovských 12 stupňov na novoročných mínus 18 stupňov. Taká istá náhla zmena sa udiala aj na Slovensku. V Hurbanove napríklad vystúpila teplota 30. decembra na 11,4 a 31. decembra dokonca na 11,7 stupňa Celzia. Už v priebehu 1. januára však klesla na mínus 13,2 stupňa Celzia, čo predstavuje ochladenie o takmer 25 stupňov.
Teda v čase, keď sa prezident Československa Gustáv Husák prihováral občanom prostredníctvom rozhlasu a televízie v novoročnom prejave, mal už náhly pokles teplôt katastrofálne dôsledky. Zamrzlo niekoľko sto vlakov naložených uhlím a koksom určenými nielen na vykurovanie, ale aj ako palivo do tepelných elektrární. Prestávala fungovať aj doprava. Denník Práca 3. januára 1979 priniesol článok v názvom: Mráz vyčíňa. Nadtitul znel: Starosti železničiarov a cestárov.
Kritická situácia nakoniec donútila štát siahnuť k úsporným opatreniam. V piatok 5. januára sa začali uhoľné prázdniny, teda na základných, stredných aj vysokých školách sa prestalo učiť. Zatvorené boli galérie, televízia obmedzila vysielanie a začínala ho od 19. hodiny.
Keďže zima pretrvávala a po ochladení napadol aj sneh, prázdniny sa napokon predĺžili na celé tri týždne. Do školy sa išlo až 29. januára 1979 a žiaci museli počas polroka dobehnúť zameškané učivo, preto sa väčšinou zrušili školské výlety, školy v prírode, a tiež jarné prázdniny.
Zimy od 90. rokov 20. storočia sú vďaka globálnemu otepľovaniu teplejšie v porovnaní s tými predošlými, no prudké ochladenia sa môžu vyskytnúť aj teraz. "Podobná situácia sa môže vyskytnúť aj v súčasnosti, ak sa vytvoria vhodné poveternostné podmienky," dodal Matejovič.
