BREZNO. Posledná rozlúčka s Vladimírom Faškom sa uskutočnila v sobotu 5. januára v evanjelickom kostole v Brezne, kde sa mu prišli v hlbokej úcte pokloniť a poďakovať za všetko, čo urobil pre svoje milované Brezno.
Keď osud človeka rozhodne o jeho odchode, najbližšia rodina prežíva bolesť a žiaľ. Ten neviditeľný pocit, keď sa vám zdá, že srdce oťažieva od veľkej straty, chce uniknúť bolesti a smútku, ale nie je to možné. Pretože bolesť je to, s čím sa neradno deliť. Je daňou za slnečné dni, je súčasťou každodennosti, je volaním o pomoc, je zahĺbením sa do svojho vnútra, pochopením toho, čo nám chýba, je úctou k tomu, čo je nám drahé, rozdielom medzi prianím a skutočnosťou, je stopou, ktorá nás poznačí a už nikdy nič nebude také, ako predtým.
„Som vďačný za to, že som mal tú česť poznať pána Faška osobne. Jeho podpora a úprimné stretnutia naplnené radami vychádzajúcimi zo skúseností zrelého veku a ochoty pomôcť, boli pre mňa vždy vítanými a vzácnymi stretnutiami. O to viac je pre mňa bolestivé dnes, na tomto mieste naposledy sa prihovoriť v mene mesta Brezno a jeho obyvateľov tomuto vzácnemu človeku a vyjadriť mu vďaku,“ povedal na poslednej rozlúčke primátor Brezna Tomáš Abel.
Stál pri zrode významných projektov
Vladimír Faško stál pri zrode viacerých významných projektov, ktoré natrvalo zmenili vzhľad Brezna. Uskutočnila sa prvá etapa rekonštrukcie južnej strany námestia, zahŕňajúca budovanie nových častí, miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a drobnej architektúry, úpravu verejných priestranstiev a prvkov verejnej zelene.
S pomocou Ústredného zväzu židovských náboženských obcí sa v roku 1996 začali práce na obnove synagógy, ktoré položili základy jej úplnej rekonštrukcie. Trvalo to takmer 20 rokov, ale dnes je táto sakrálna budova dôstojným kultúrnym stánkom.
Za pôsobenia Vladimíra Faška sa zrodila odvážna myšlienka vybudovať v Brezne, ako metropole Horehronia, krytú multifunkčnú halu zimného štadióna. Tejto snahe predchádzali aktivity Slovenska a Poľska usporiadať v krajinách zimné olympijské hry. Preto bolo treba vybudovať priestory zodpovedajúce tomuto podujatiu, zasadené do koloritu Horehronia a odrážajúce naše kultúrne tradície. Vznikla hala s využitím bionických konštrukcií, ktorá sa radí medzi najkrajšie súčasné drevené stavby svojho druhu na Slovensku.
Dňa 12. februára 1997 sa Vladimír Faško stretol s Ottom Baldovským, ktorý mu predložil návrh na zhotovenie sochy evanjelického kňaza, básnika, spisovateľa Martina Rázusa. Myšlienka bola od samého začiatku mestom podporovaná, ale chýbali prostriedky. Snaha a hlavne vôľa zrealizovať projekt pretrvávala aj po ukončení pôsobenia Vladimíra Faška vo funkcii primátora a nakoniec bola úspešne ukončená slávnostným odhalením sochy 6. augusta 2006 za účasti vnučky Martina Rázusa docentky Viery Lichardovej a autora sochy docenta Barinku.
Svoje mesto miloval
Vladimír Faško bol hrdý na svoje mesto, vždy sa usiloval o jeho zviditeľňovanie a propagáciu. Jeho dobrosrdečnosť a priateľská povaha ho priam predurčili na to, aby začal nové a obnovil zabudnuté priateľské vzťahy s mestami, s ktorými nás spájajú už dlhoročné priateľstvá na formálnej, ale i neformálnej úrovni. Najhlbšie a najsrdečnejšie vzťahy predstavitelia mesta nadviazali po desaťročiach odmlky v roku 2000 s českým Novým Bydžovom.
Že to boli naozaj úprimné vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a úcte, dokázala aj prítomnosť popredných predstaviteľov mesta Nový Bydžov na pietnom stretnutí. O rok neskôr Brezno podpísalo zmluvu o priateľstve a spolupráci s mestom Ciechanov v Poľskej republike. Významným počinom Vladimíra Faška bolo zrealizovanie spoločného nápadu s vtedajším veľvyslancom SR vo Francúzsku p. Valachom, vystaviť a slávnostne odhaliť vernú kópiu sochy M. R. Štefánika vo francúzskom meste Meudon, pred hvezdárňou, v ktorej Štefánik pôsobil. Tejto myšlienke predchádzalo podpísanie Dohody o partnerských vzťahoch na jeseň roku 1997. Medzinárodná partnerská zmluva s mestom Meudon bola oficiálne podpísaná 4. mája 1999 práve pri príležitosti odhalenia pomníka Štefánika pred meudonskou hvezdárňou za prítomnosti predsedu vlády SR. Vladimír Faško veľmi rád spomínal na spoluprácu s p. Valachom. Často hovoril, že tento úspech sa podarilo dosiahnuť najmä vďaka ľudskému odhodlaniu a zanietenosti. Pritom si sám neuvedomoval, že to on bol tou hybnou silou. Že to jeho odhodlanie a zanietenosť podnecovala ľudí v jeho okolí, že to vďaka nemu boli jeho najbližší kolegovia a priatelia ochotní kedykoľvek priložiť ruku k dielu.
Vladimírovi Faškovi ležal na srdci nielen rozvoj Brezna, ale aj celého Horehronia, a tak sa s vervou jemu vlastnou pustil do práce aj ako predseda Regionálneho združenia miest a obcí Horehronia a Stredného rudohoria.
Je prirodzené, že nie všetky projekty, ktoré začal, aj stihol dokončiť počas svojho pôsobenia vo funkcii primátora, ale nepochybne položil základy pre ich ďalšie pokračovanie a dokončenie.
Zanechal nezmazateľnú stopu
Nie však len práca a výsledky, ktoré dosiahol, ho robili výnimočnými. Jeho výnimočnosť bola aj v tom, aký bol, ako pôsobil na ľudí okolo seba. Je obdivuhodné, s akou úctou opisujú Vladimíra Faška jeho bývalí kolegovia, či priatelia zo Zboru pre občianske záležitosti, s ktorými sa aktívne zúčastňoval na občianskych obradoch a rôznych spoločenských a kultúrnych udalostiach. S akou radosťou a nostalgiou spomínajú na prežité chvíle s týmto človekom. „Je nesporné, že zanechal nezmazateľnú stopu v ľuďoch, s ktorými sa stretával. Možno si pamätajú len jeho obľúbené výroky. Možno si pamätajú veľmi málo z toho, čo hovoril, ale viem, že si pamätajú to, ako sa v jeho prítomnosti cítili. A v tom tkvie jeho veľkosť. Preto sa so cťou lúčim v tejto chvíli za seba, za kolegov, za všetkých obyvateľov mesta Brezna so vzácnym človekom, prvým mužom mesta Brezno, dobrým priateľom a kolegom Vladimírom Faškom. Česť jeho pamiatke,“ navždy sa rozlúčil primátor Tomáš Abel.
