BANSKÁ BYSTRICA. Budova Uhorského kráľovského lesného riaditeľstva, kde dnes sídlia Lesy SR a ktorú postavili v rokoch 1913 – 1916 takmer na rovnakom mieste, ako stál dnes už neexistujúci komorský dom (Kammerhof), patrí k naj-krajším objektom bystrického námestia.
Výklenok (nika) nad zaklenutým priechodom do Národnej ulice je však roky prázdny a doslova si žiada, aby ho zaplnilo zmysluplné umelecké dielo. Dlhoročný ochranár Július Burkovský a lesný odborník Ján Mičovský by preto chceli otvoriť odbornú diskusiu o budúcom umeleckom stvárnení objektu, ktorý do priestoru niky raz má pribudnúť.
Komunikovať chcú túto tému ako s Krajským pamiatkovým úradom, tak aj s vlastníkom budovy, štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky.
Pomôcť by však mohli aj samotní Banskobystričania, ktorí vlastnia archívne snímky pôvodnej výplne niky či histórie Kammerhofu.
Július Burkovský hovorí, že starí Banskobystričania si možno ešte pamätajú na sošku Panny Márie s Jezuliatkom, ktorá sa nachádzala vo výklenku novej budovy a ktorá sem mala byť premiestnená práve z Kammerhofu.
Zatiaľ nejasno
Ján Mičovský však súčasne upozorňuje , že archívne materiály definitívne nepotvrdili, že sem bola presunutá pôvodná Madona z komorského domu. Nezachovala sa totiž jej hodnoverná podoba, a tak by kópiu mohli dať vyrobiť iba na základe veľmi nezreteľných fotografií.
Viac sa preto prikláňa k druhej alternatíve, ktorou je zachovaný, no nezrealizovaný návrh Gyulu Waldera, autora budovy Uhorského kráľovského lesného riaditeľstva.
Unikátny motív Madony
Walder navrhol umiestniť do výklenku Madonu stojacu na levovi. Ide o unikátny gotický motív zo 14. storočia, symbolizujúci Madonu ako víťazku nad zlom a hriechom v trochu neobvyklom, lesníckom ponímaní, čo podľa neho predstavuje kontinuitu s návrhom autora budovy. „Samozrejme, budeme radi, ak sa do tejto diskusie zapoja ako odborníci, tak aj laická verejnosť,“ hovorí Ján Mičovský.
Komunisti zakryli Madonu hviezdou, no svietila
Július Burkovský hovorí, že počas využívania budovy lesného riaditeľstva vtedajším krajským výborom Komunistickej strany Slovenska v rokoch 1950 – 1972 sa soška v nike stala ideologicky nežiaducim sakrálnym symbolom.
„Situáciu spočiatku riešili tak, že pred niku predsunuli konštrukciu z drôteného pletiva, na ktorú umiestnili komunistickú hviezdu z neónových trubíc. Problémom však bolo, že neónová hviezda osvetľovala aj sošku v pozadí, a preto zastreli niku plachtovinou. Definitívnym riešením však bolo až odstránenie sošky z niky v roku 1964, pred oslavami 20. výročia SNP, keď presunuli aj Mariánsky stĺp z čela námestia do hradného areálu,“ pripomína.
Nejasnosti okolo Madony
Po roku 1989 sa začali ozývať aj hlasy, požadujúce návrat sošky Panny Márie do uprázdnenej niky nad Národnou ulicou. Július Burkovský však upozorňuje, že sa objavili aj spochybňujúce hlasy, či soška nepredstavovala vlastne sv. Floriána, patróna hasičov, alebo mytologického boha lesov Pana, či patrónku baníkov sv. Barboru, keďže bola pôvodne umiestnená na budove Kammerhofu – sídla banskej komory.
Smerodajný je podľa neho údaj Josefa Opletala, prvého československého riaditeľa Štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici, o budove lesného riaditeľstva v knihe „Moje paměti II. „Nika bola zdobená pamiatkou zo starých dôb, soškou Panny Márie, ktorá stála ešte nad vchodom starej budovy a bola pri jej búraní zachránená a umiestnená vo výklenku priečelia novej budovy“.
Zničili ju?
V depozitároch múzejných či cirkevných sa však hľadaná soška Panny Márie nenašla, čo podľa Burkovského naznačuje, že s vysokou pravdepodobnosťou bola po vyňatí z niky objektu a zničená. Išlo pritom o vzácnu pamiatku pravdepodobne z obdobia 16. – 18. storočia. „Ťažko si dnes môžeme urobiť predstavu ako soška vlastne vyzerala, pretože sa nezachovala jej spoľahlivá fotografia či nákres. Podľa rozostrených zväčšenín z celého objektu však možno predpokladať, že soška bola zhotovená asi z pieskovca, pravdepodobne bez výraznejšej vonkajšej úpravy povrchu,“ dodal s tým, že podľa slabo rozpoznateľných kontúr sošky možno usúdiť, že stojaca Madona drží dieťatko v pravej ruke a ľavou rukou sa dotýka jeho ramienka. Dieťatko malo pravdepodobne okolo hlavy uzučkú svätožiaru.
Možno dokážete pomôcť
Ak by ste vo svojich archívoch mali akékoľvek snímky, viažuce sa k tejto tematike, môžete kontaktovať jedného z iniciátorov návrhu Jána Mičovského na mailovej adrese jan.micovsky.sr@gmail. com
