BANSKÁ BYSTRICA. Historik Filip Glocko zo Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici zasvätil svoju prácu jednému z najväčších uhorských zlatníkov 19. storočia a kedysi najvýznamnejšiemu zlatníkovi v meste pod Urpínom. Jeho kniha Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka uzrie svetlo sveta v Thurzovom dome 24. januára o 17.00 h.
"Svojím dielom dokázal nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou strácala svoju pozíciu. Jeho práca svedčí o poctivej remeselnej príprave, je dôkazom zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale i schopnosti umeleckého pozorovania. Aj jeho zásluhou sa dostala Banská Bystrica do širšieho európskeho povedomia," konštatoval Glocko.
Mnohé úžitkové a umelecké predmety z dielne váženého mešťana Banskej Bystrice sa nachádzajú i v zbierkach SSM. K najvzácnejším patrí Glabitsov pokál (1835) či filigránová soška cisára Napoleona I. (1847). Unikátne zbierkové predmety budú môcť návštevníci obdivovať počas uvedenia knihy do života.
Posledný mohykán
"Libay je spomedzi našich zlatníkov posledným mohykánom. Zaslúžil by si, aby jeho život a diela boli poznané vo väčšej hĺbke," napísal ešte v roku 1911 Kornel Divald, zakladateľ mestského múzea, dnešného SSM.
O viac než storočie neskôr plní toto želanie historik Glocko a jeho najnovšia monografia prináša komplexný pohľad na osobnosť Libaya. Na takmer 300 stranách sa venuje zlatníctvu v meste, genealógii rodu Libayovcov, ale i zlatníkom, ktorých vychoval tento majster. Podstatná časť publikácie je však venovaná životu a dielu samotného zlatníka.
"Unikátom knihy je Cassabuch (pokladničná kniha) banskobystrického zlatníckeho cechu, ktorý zachytáva finančné operácie a dobové kuriozity spojené s cechom v rokoch 1817 až 1879. Publikácia obsahuje aj zaujímavú dobovú korešpondenciu," dodala Martina Saktorová, manažérka SSM.
Vydanie publikácie podporili Fond na podporu umenia a mesto Banská Bystrica.
