BANSKÁ BYSTRICA. Február bol pre maliara svetového mena Dominika Skuteckého osudovým mesiacom. V tomto mesiaci v roku 1849 sa narodil a v rovnakom mesiaci v roku 1921 ho postihla mozgová mŕtvica. Spočiatku sa zdalo, že nápor choroby zvládne, no na začiatku marca toho roka sa jeho stav zhoršil.
13. marca 1921 popredná maliarska osobnosť umiera. O dva dni neskôr sa konal veľký pohreb, ktorého sa zúčastnilo mnoho osobností nielen z mesta pod Urpínom. Banskobystričania majú odkaz a dielo Dominika Skuteckého doslova vryté pod kožou. Keď v roku 2011 organizovali miestne Radničné noviny anketu o najväčšiu osobnosť mesta, víťazom sa stal práve Dominik Skutecký. A to v dvadsiatke osobností mesta skončili takí velikáni ako Matej Bel, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Terézia Vansová, Rudolf Viest, či spisovatelia Jozef Gregor Tajovský, Zechenter Laskomerský a architekt svetového mena Ladislav Hudec.
Jozef Ďuriančik, autor knihy Po stopách Dominika Skuteckého hovorí, že práve pri výročiach maliara prichádza čas, kedy by bolo potrebné zamyslieť sa aj nad tým, že jeho náhrobok na židovskom cintoríne už nie je v dobrom stave a potrebuje obnovu. „Do 170. výročia narodenia maliara sa to už nestihlo, verím že druhá šanca príde do stého výročia od jeho úmrtia,“ hovorí.
Pohreb Skuteckého bol podľa neho príkladom, akú veľkú poctu maliar v Banskej Bystrici požíval. Lúčili sa s ním osobnosti aj jednoduchí ľudia. On sám sa totiž najlepšie cítil medzi robotníkmi Medeného hámra, ktorých s nadšením maľoval celé dlhé hodiny pri sálajúcom teple z pecí. Rád však chodil aj do Laskomeru s kotliarskymi dielňami, či do huštáckych krčmičiek.
Chcela ukončiť život vo výťahovej šachte. Nakoniec si ju vzala vápenka (+ FOTO) Čítajte Tŕňový ker horel, ale oheň ho nespálil
"Čítam z vašich očí a z vašej užasnutej tváre, vážené smútočné zhromaždenie, hľa, muž na tomto katafalku. Vy, čo ste ho prežili, vidíte v ňom zázrak, tomu zázraku podobný, na aký sa díval Mojžiš na púšti, keď tŕňový ker horel svetlomodrým plameňom, ale ohňom spálený nebol. Tento muž, ticho spočívajúci v truhle, vzbudzuje v nás pocit, že sa zo svojho večného spánku zobudí do mladého, pekného a tvorivého života. Tento muž bol veľký medzi mužmi. Dokonca medzi neobyčajnými ľuďmi vynikal – povedal v pohrebnej reči Áron Schönfeld, významný banskobystrický rabín.
