PIESKY. Jeden banícky dom, kaplnka Panny Márie, cintorín uprostred lesa, niekoľko ruín pôvodných domov a dva vchody do štôlní. To je prakticky všetko, čo sa zachovalo z baníckej osady Piesky neďaleko Španej Doliny.
Na tomto území sa pritom ťažila meď už v staršej dobe bronzovej, čo dokumentujú početné nálezy sekeromlatov. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z 13. storočia, kedy sa spomína ako Mons Pyrosus. Najväčší rozmach zažila v časoch presláveného mediarskeho podniku, Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti.
V 19. storočí však prichádza výrazný útlm ťažby a hoci na Pieskoch vtedy ešte žije od 100 do 140 obyvateľov, postupne začína osada upadať. V prvej polovici 20. storočia ešte Rudné bane obnovili ťažbu povrchovým spôsobom a v tom čase vybudovali aj štôlňu – takmer dvojkilometrový banský prekop medzi Špaňou Dolinou a Pieskami, no nepriaznivý trend sa im už zvrátiť nepodarilo. V roku 1953 Piesky zanikli a zvyšky domov a starých banských zariadení asanovali.
Na haldách sa nič neurodilo
Osada, vybudovaná na banských haldách a hlušine, kde sa nikdy nič neurodilo a všetky potraviny, ovocie a zeleninu si sem ľudia museli nosiť na chrbtoch buď zo Španej Doliny, alebo Starých Hôr, má však stále veľkú perspektívu. Ak by sa podarilo obnoviť a sprístupniť banský prekop a ak by sa raz podarilo vybudovať na Pieskoch napríklad ojedinelý enviropark, ako to vo svojej diplomovej prácu navrhol architekt Michal Ganobjak, získala by turistami mimoriadne vyhľadávaná Špania Dolina ďalší bonus.
