KALIŠTE. Bola to silná žena, no aj ju to nekonečné stúpanie do kopca unavilo. Zastala, aby sa nadýchla. Les naokolo voňal machom a ihličím. Poznala tu každú skalku a každý strom. Vedela, kedy treba zastať a oddýchnuť si, lebo ju čaká náročné stúpanie. Chodievala touto trasou niekoľko krát do mesiaca a v koši na chrbte niesla vždy to isté.
Poriadne ťažký súdok piva, dohán, petrolej do lámp, múku, špiritus, ba aj cukríky v kornútkoch pre deti. Niekedy jej náklad pomohli vyviesť na voze, ťahanom koňmi. Vtedy si mohla dovoliť doviesť aj veľký sud piva, ktorý vydržal dlhšie. Ale zväčša chodievala s nákladom peši. Skoro ako horskí nosiči, ktorí dnes zásobujú chaty.
Žiť vysoko v horách je niekedy poriadna drina, ale ona by nemenila. Aj tu chceli ľudia jesť a keďže sa toho v horách veľa neurodilo, boli odkázaní na jej pomoc. Krčmárka Sabína Mistríková a jej pohostinstvo, ktoré bolo zároveň obchodíkom, živilo tých pár desiatok ľudí, ktorí na Kališti žili.
Napriek obrovskej drine tu bola šťastná. Ľudia chodili k nej „Na Pokriovky“ - ako krčme hovorili, radi. Buď si dať krígeľ dobrého piva, alebo sa len tak porozprávať. Krčmičku mala vo vlastnom dome, kde žila so synom. Výčap zriadili v pitvore a do skromnej prednej izby usádzali hostí. Vždy mala pocit, že miesto vysoko v horách je to najbezpečnejšie a najkrajšie na svete. Zmenilo sa to v čase, keď obyvatelia Kališťa začali pomáhať počas Slovenského národného povstania partizánom.
Legendárnu chalupu z Nevery po slovensky chcú postaviť nanovo (+ FOTO a VIDEO) Čítajte Prišla odplata. 18. marca 1945 nacisti vypálili 41 domov v Kališti, zhorela aj miestna krčma. A v horiacej budove našla smrť aj krčmárka so svojim synom a ďalšími dvoma mladíkmi. Zhoreli zaživa, celkove zahynulo v obci trinásť ľudí. V skutočnosti však počet mŕtvych prekročil štyridsiatku, lebo k ´ďalším obetiam patrili muži, ktorých odvliekli do Moštenice, ale aj zavraždení partizáni.
