BANSKÁ BYSTRICA. Básnik Andrej Sládkovič prežil v Radvani posledných šestnásť rokov svojho života ako evanjelický farár, na tunajšom evanjelickom cintoríne ho aj pochovali. Jeho hrob sa nachádza v susedstve hrobky presláveného šľachtického rodu Radvanských, podľa ktorých Radvaň dostala meno.
Na tunajšej fare namáčal Sládkovič brko do kaľamára, písal básne, venoval sa farníkom, deťom a manželke, svojej životnej láske.

Nech vás meno Marína nepomýli. Spravili sme z nej v posledných rokoch akúsi ikonu, pričom na Antóniu Júliu Sekovičovú, Sládkovičovu manželku, sa tak trochu nespravodlivo pozabudlo. Vďaka mladíckej láske k Štiavničanke Márii Pischlovej síce uzrela svetlo sveta jedna z najkrajších ľúbostných skladieb, skutočný pokoj a naplnenie však Sládkovič našiel až v manželskom zväzku s Antóniou, ktorú si vzal v drevenom hronseckom kostolíku tri roky po tom, čo vyšla božská Marína.
A vzťah s Antóniou bol vraj ukážkovo pevný a hlboký až do Sládkovičovho smutného konca. Chorľavý básnik zomrel v Radvani v roku 1872. Mal iba 52 rokov. Poslednú bodku za jeho púťou dal vraj pohreb jedného z farníkov, ktorého Sládkovič pochovával. V hlbokom snehu putoval Radvaňou na čele pohrebného sprievodu až na cintorín. Sládkovičova slabá telesná stránka to neuniesla, ochorel a po pár týždňoch opustil svet.