Mládežnícke parlamenty majú svoju históriu nielen na Slovensku, ale na celom svete. Sú významným prepojovacím mostíkom medzi samosprávou a mladými ľuďmi. Kto je koordinátorom tejto organizácie v Brezne?
– V súčasnosti sme sa vedenia parlamentu zhostili my, študenti. Koordinujeme sa sami už dlhšiu dobu a za ten čas sme stihli „spáchať“ veľa dobrých akcií, ktoré nám zároveň slúžili ako zrkadlo, či naša práca má zmysel a či ju zvládame aj bez pomyselného biču nad hlavami.
Ukázalo sa, že áno. A aj keď sa miestami stretávame s tým, že narazíme hlavou o múr, vždy sa máme na koho obrátiť, a to na vedenie mesta Brezno. Dôležitú úlohu v parlamente zohral poslanec Daniel Struhár a vtedajší koordinátor práce s mládežou z útvaru primátora Slavomír Pôbiš, ktorí s podporu a pomocou mesta založili mládežnícky parlament a zo začiatku nás viedli. Po čase nám nechali voľnú ruku, podarilo sa im motivovať nás k tomu, aby sme prebrali iniciatívu.
Koľko študentov sa zapája do činnosti parlamentu?
– Momentálne máme približne jedenásť členov. Približne hovorím nie preto, že by som nevedela počítať, ale skôr z dôvodu, že sa stále stretávame s tým, že zo škôl posielajú vždy nových a nových ľudí. Počas minulého roka bola drvivá časť členov parlamentu z gymnázia, v súčasnej dobe sú piati.
Medzi sebou máme aj dvoch žiakov zo Základnej školy s materskou školou Pionierska 2, jednu zástupkyňu za ZŠ Karola Rapoša, dve študentky sú z Hotelovej a Obchodnej akadémie, dokonca nám pribudol člen zo Strednej odbornej školy hutníckej ŽP a ja ako „stálica“ zo Súkromnej strednej odbornej školy pedagogickej EBG v Brezne. Spolu už s terajšími študentmi gymnázia som stála pri začiatkoch nášho parlamentu. Hodnotím veľmi pozitívne, že sa v ňom „udržala naša stará partia“ a že sa k nám postupne pridávajú ďalší a ďalší.
Čo je hlavnou úlohu alebo akýmsi poslaním tejto mládežníckej organizácie?
– Združovať mladých, robiť niečo pre mesto, pre ľudí, realizovať sa vo „svete dospelých“. Možno vám to príde ako klišé, ale ten pocit zadosťučinenia, ktorý príde po vydarenej akcii, nám vždy napovie, že práve toto je ten dôvod, pre ktorý sme tu. V parlamente sme kolektív mladých ľudí, ktorí sa spojili pre dobrú vec, sme aktívni a práve to je zároveň naším hnacím motorom. Nepochopiteľné? Keď to človek zažije na vlastnej koži, bude vedieť, o čom hovorím.
Ako často a kde sa stretávate?
– Nemáme presne stanovené miesto ani čas konania našich stretnutí. Snažíme sa vždy operatívne nájsť vhodný čas, tak, aby to vyhovovalo všetkým. Kedysi sme sa stretávali hlavne v školách, teraz v znovu otvorenom M-klube alebo v čajovni.
Organizujete rôzne aktivity určené pre širokú verejnosť. Na aké sa môžeme tešiť najbližšie?
– Vlani sme usporiadali Piknik u Rázusa, Šarkaniádu, Strašidelnú noc v múzeu, Recitál a dokonca aj Selfie beh. Sme zapojení aj do zahraničných projektov s partnerskými mestami (Erasmus) a tohto roku budeme tradične organizovať študentskú časť programu na Dňoch mesta Brezno.
Všetky uvedené akcie by sme chceli určite zopakovať. Keďže sa nám podarilo úspešne nadviazať spoluprácu so Štúdiom mladých pri Divadelnom súbore Jána Chalupku, chceli by sme realizovať viac akcií, možno aj na umeleckú nôtu. Čo nové však plánujeme do budúcna, si zatiaľ necháme pre seba. S určitosťou však môžem povedať, že Brezňania sa majú na čo tešiť.
Možno ste práve oslovili študentov, ktorí by sa chceli stať členmi parlamentu. Akým spôsobom sa môžu prihlásiť?
– Stačí napísať na fb mládežníckeho parlamentu. V prípade, že by sa to niekomu nepozdávalo a chcel by sa spýtať na nejaké pocity či dojmy, pokojne môže napísať na fb Natália Letková. Prezradím vám tajomstvo, z oboch účtov vám odpíšem ja, takže je to v podstate jedno :-)
Venovať sa naplno štúdiu a popri tom aj činnosti v parlamente. Nie je to časovo náročné?
– Väčšinou to chodí tak, že keď robí človek jednu vec, robí všetko. Ani u nás to nebolo inak. Naši členovia sú parlamenťáci, folkloristi, tanečníci, šermiari, divadelníci, biatlonisti a keď sa do toho všetkého pridá vo vyššom veku aj brigáda, je to boj. Ale ako ja vždy hovorím, je to o prioritách. A myslím, že viacerí z parlamenťákov sú toho názoru, že keď sa chce, tak sa dá.
Aký odkaz zašlete svojim rovesníkom, ktorí by mali záujem prísť medzi vás?
– Vždy, keď sme chodili po školách a robili nábor, tak sme študentom rozprávali, čo im parlament vie ponúknuť. Ale myslím, že by nebolo zlé položiť si otázku, čo ja ako študent môžem priniesť do parlamentu? Úsmev, nové nápady, pozitívnu náladu? Sem s tým! A ešte by som im odkázala, aby sa nebáli. Veď, ak sa im nebude „u nás“ páčiť, môžu kedykoľvek odísť.
