Kompletné výsledky prezidentských volieb nájdete na volby.sme.sk
HEĽPA. V troch volebných miestnostiach v Heľpe, ktoré sa nachádzajú tesne vedľa seba na prízemí budovy základnej školy, je rušno od rána. Záujem o voľby je veľký a účasť s veľkou pravdepodobnosťou presiahne 50 percent.
Väčšina starších žien chodí voliť v krojoch, ktoré sú pre ne celoživotným odevom. Inak tomu nemôže byť ani vo voľbách. Ak vo vás ale heľpiansky kroj evokuje svojou farebnosťou rozkvitnutú lúku, v pôstnom období je to inak. Staršie ženy prichádzajú v krojoch tmavej farby, zväčša tmavomodrej, tmavofialovej, či čiernej. Volebný deň má v Heľpe aj trochu smutný podtón, keďže zomrel dlhoročný farár, ktorý pre farnosť veľa vykonal. Mnoho žien sa preto oblieklo do čierneho nielen kvôli pôstu, ale aj z úcty k nemu.
Vedúca tunajších folkloristov a pracovníčka odboru kultúry na obecnom úrade Mária Kemková hovorí, že súčasťou pôstneho kroja je tmavá sukňa s plisovaním, ktorej tu hovoria aj faldaná. Sukňa sa najprv ušije a potom sa na nej špeciálnym strojom urobí plisovaný vzor. Opakom býva počas pracovných dní jednoduchšia, takzvaná rozžehlená, či po domácky rozpigľovaná sukňa. Ku kroju ešte ženy pridávajú tmavý, alebo biely ručník, keďže biela v minulosti tiež symbolizovala pietu a smútok. Na bežné dni však už nenosia oplecká, nahradili ich svetrami, či bundami.
Kroj zo seba nikdy nedáva ani osemdesiatnička Mária Babeľová, prišla v ňom aj do volebnej miestnosti. „Chodím na každé voľby, ani tieto som nemohla vynechať. Je to na každom z nás, aby sme dali hlas tomu kandidátovi, ktorý nás dokázal presvedčiť, že Slovensko vie posunúť ďalej,“ hovorí. Podobne aj pre Jolanu Bošeľovú je kroj ako druhá koža. "Naša generácia sa s ním zžila, mladí ho nosia aspoň pri slávnostných príležitostiach," hovorí.
Kedysi to bolo s muzikou
Voliť sa chystajú aj manželia Mária a Rudolf Riapošovci, ktorí čoskoro oslávia 55. výročie sobáša. „Nechýbali sme prakticky na žiadnych voľbách, hoci dnes sa mi zdajú voľby v porovnaní s minulosťou akési smutné. Ľudia prídu, vhodia lístok a rýchlo odídu. Kedysi to bývalo iné.

Na Heľpe zvykla hrať hudba, ľudia sa popri voľbách stretávali a zabavili spoločne. Najkrajšia atmosféra bola v rokoch po skončení vojny, keď sme chytali druhý dych,“ hovorí pán Rudolf.
Spolu s manželkou sa obliekli do kroja, aký si zvykli ľudia obliekať počas bežných dní. Keďže sú obaja dlhoroční folkloristi, majú doba aj veľmi cenné slávnostné kroje, na ktorých dominuje červená farba a ktoré sú ukážkou skutočného majstrovstva niekoľkých generácií.