Kompletné výsledky prezidentských volieb nájdete na volby.sme.sk
BANSKÁ BYSTRICA. Banská Bystrica akoby bola pre prezidentov počnúc Tomášom G. Masarykom, končiac Andrejom Kiskom osudová. Masaryk dokázal zaplniť námestie tak, ako sa to dnes darí azda len Anastasii Kuzminovej.
A Gustáv Husák sa tu zamiloval až po uši v čase, keď ani len netušil, že raz prezidentom bude.
Aj mladý začínajúci politik Klement Gottwald, budúci prvý robotnícky prezident, tu namiesto pohárikov s pálenkou, ktoré sa stali pre neho časom príznačné, radšej naháňal loptu a napínal svaly.
Budoval cvičisko, redigoval noviny a mal tu dokonca svoj kameň, do ktorého si vyryl iniciály. Keď pominul kult osobnosti, skončila jeho skala v kravíne a nie v múzeu, ako by si niekto mohol myslieť.
Memento, ktoré sa stalo poučením
Nie vždy sa však s prezidentmi spájali udalosti, ktoré budia príjemný pocit, alebo aspoň úsmev.

Najhorší prezidentský počin sa stal v meste pod Urpínom 30. októbra 1944, po potlačení Slovenského národného povstania. Prezident Jozef Tiso vtedy vyznamenal na banskobystrickom námestí nemeckých vojakov, ktorým sa podarilo povstalcov zatlačiť do hôr.
Táto historická fotografia je dodnes trpkým mementom a spomienkou na dobu, ktorá sa nesmie vrátiť.
Pred tromi rokmi si ju v meste pripomenuli aktivisti z občianskej platformy Nie v našom meste netradičným spôsobom – akciou Metále ( pre vrahov).
Na námestí vtedy umiestnili panel s autentickými fotografiami tejto udalosti, no ako protipól sem umiestnili panel s názvami vypálených obcí a masových hrobov. Ležiaci ľudia na námestí symbolizovali nevinné obete vojny.
Našťastie, nie všetci prezidenti po sebe zanechali v Banskej Bystrici takúto čiernu stopu.
Masaryk sa poklonil Sládkovičovi aj Bottovi
Historik Vladimír Sklenka hovorí, že v období 1. Československej republiky zaznamenala Banská Bystrica tri významné návštevy našich prezidentov.