BANSKÁ BYSTRICA. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili na svojom dnešnom zasadnutí návrh žiadosti o nenávratné finančné prostriedky na projekt revitalizácie mestského parku . Ten musí mesto podať do 9. apríla, na dve etapy sa bude uchádzať o takmer ako 1, 6 milióna eur z mimorozpočtových zdrojov, spolu so spoluúčasťou mesta to bude takmer 1, 9 milióna eur. O financovanie tohto projektu sa už mesto vlani uchádzalo, projekt však vtedy nezískal dostatočný počet hlasov.
Vedúci odboru investičnej výstavby a riadenia projektov Vladimír Brieda na zastupieteľstve informoval, že v rámci projektu sa súčasné chodníky vymenia za ekologické mlatové, riešiť sa bude centrálna časť parku, osvetlenie, či mobiliár. Dôležitou súčasťou bude ošetrenie 152 stromov parku, ktorým by sa mala týmto spôsobom predĺžiť životnosť, na výrub je navrhnutých 20 stromov. Ide predovšetkým o tuje, ktoré tu boli v minulosti zasadené ako nevhodný typ stromu a dva smreky v zlom stave.
Naopak, vysadiť sa má 64 vzrastlých stromov a 122 ďalších drevín. Počíta sa tiež s vysadením vegetačného obvodového plášťa, ktorý má byť ochranou pred hlukom a emisiami z blízkej cesty, ako aj kvetinových záhonov.
Plánované sú tiež sadovnícke a terénne úpravy, prenesenie súčasného altánku a detského ihriska do nového priestoru.
Architekt: Mesto by si zaslúžilo kvalitnejší projekt
Na zastupiteľstve vystúpil aj viceprezident spolku architektov Slovenska Igor Teplan, podľa ktorého by si mesto zaslúžilo kvalitnejší projekt parku. Kritizoval predovšetkým skutočnosť, že centrálna koncepcia parku, o ktorej sa aj v minulosti diskutovalo najviac, sa pri navrhnutom riešení stráca. „ Park je národnou kultúrnou pamiatkou, jeho ochrana by mala spočívať predovšetkým v kvalitnom urbanistickom riešení,“ doplnil s tým, zodpovednejší mal byť výber projektanta.
Aká je budúcnosť mestského parku? Diskutovať sa bude priamo na mieste Čítajte Domáci architekti, ktorí majú k parku aj osobný vzťah, boli podľa neho v tomto procese obídení.
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová povedala, že park bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený na základe jeho urbanistických a krajinárskych hodnôt. V parku sú podľa nej aj prvky modernejšej architektúry a dôležitou súčasťou diskusie podľa nej je, ako ich do podoby parku zakomponovať.
Časť poslancov má voči návrhu výhrady
Poslanci z klubov Banskobystrická alternatíva a Banskobystrická pravica návrh nepodporili. Martin Úradníček z Banskobystrickej alternatívy, ktorý prezentoval spoločné stanovisko klubu informoval, že pri rozhodovaní o takýchto závažných projektoch malo mesto pred verejným obstarávaním uprednostniť súťaž architektonických návrhov.
Táto forma sa osvedčila napríklad pri budovaní monumentu na cintoríne v Majeri. Za problém označili poslanci Banskobystrickej alternatívy aj fakt, že projekt nebol s verejnosťou prerokovaný v dostatočnom predstihu. Výhrady obyvateľov smerovali predovšetkým k riešeniu centrálneho priestoru, kde má byť súčasný drevený altánok nahradený modernejším riešením. „Drevený altánok predstavuje jednu z vývojových etáp parku a ľudia by ho chceli zachovať v súčasnej podobe,“ dodal. Banskobystrickú alternatívu podporil aj klub Banskobystrická pravica. Podľa Jozefa Baláža sa rozhoduje o projekte na celé desaťročia, čo malo byť v procese jeho prípravy dostatočne zohľadnené.
Jedna z posledných šancí
Viceprimátor Jakub Gajdošík konštatoval, že v prípade odloženia projektu by sa už nemusela zopakovať šanca čerpať na jeho revitalizáciu prostriedky z mimorozpočtových zdrojov.
Pripomienky obyvateľov podľa neho do novej podoby projektu zapracovali – nebudú sa rúbať aleje, na novom mieste sa vybuduje detský park. Altánok, ktorý mnohí obyvatelia považujú za kľúčový, premiestnia.
Mestský poslanec a historik Vladimír Sklenka považuje koncepciu návrhu za prijateľnú. Park vyrástol v roku 1896 na zelenej lúke pre potreby mešťanov. Kladne hodnotil aj skutočnosť, že obnoviť by sa mala historická fontána aj mlynské kamene.
