BANSKÁ BYSTRICA. Kópia takzvaného Fabergého vajíčka, označovaného niekedy aj ako renesančné vajce, je jedným z lákadiel výstavy To vajíčko maľovanô v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Originál vlastní anglická kráľovná Alžbeta II.
Vo všeobecnosti sa pod označením Fabergého vajíčka ukrýva skupina šperkov v tvare veľkonočného vajíčka, ktoré vytvoril ruský klenotník Carl Peter Fabergé a jeho spolupracovníci v rodinnej klenotníckej dielni v Petrohrade v období rokov 1885 – 1917.
Tento druh šperkov sa radí k najvzácnejším skvostom svetového umenia. Výstava v Banskej Bystrici však predstavuje omnoho viac. Ako povedala PR manažérka múzea Martina Saktorová, na výstave, ktorá potrvá až do 28. apríla možno obdivovať naozaj originálne kraslice.
Na výstave je vyše 500 kraslíc od 40 autorov z celého Slovenska, ale aj zo zbierok Stredoslovenského múzea.
"Kraslice patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším prejavom ľudového umenia. Oddávna sa im pripisovala tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a kontinuitu života, no slúžili aj ako obetný prostriedok," hovorí Martina Saktorová.
Už pre staroveké národy boli vajíčka prirodzenou súčasťou obradov vítania jari ako významný a mnohoznačný symbol slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti. Zafarbené vajíčka poznali aj starí Číňania, Egypťania či Peržania, pričom najstaršie kraslice sú známe z pohrebísk v Prednej Ázií z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na území Slovenska ich dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia n. l.
Okrem histórie a významu zdobenia vajíčok výstava predstavuje aj najrôznejšie techniky výzdoby kraslíc, ktoré sú mimoriadne bohaté. Na Slovensku sa totiž v porovnaní s inými národmi zachovalo najviac spôsobov kraslicovej výzdoby. Návštevníci spoznávajú aj majstrovstvo tradičných foriem zdobenia ako batikovanie, voskovanie, odrôtovanie či oblepovanie, ale aj skutočné umelecké diela zdobené madeirovaním, leptaním alebo vyškrabovaním.
Kraslice a exotika? A prečo nie
Tiež môžu obdivovať drevené a sklenené kraslice a zoznámia sa aj s exoticky znejúcimi technikami ako vitráž, découpagé či tenerife.
„Na zdobenie sa používali predovšetkým slepačie vajíčka, v niektorých prípadoch aj kačacie, husacie, zriedkavo pštrosie. Zbierali sa už v zime či v pôstnom období, ale farbili sa až v týždni pred Veľkou nocou. V minulosti sa ozdobovali najmä uvarené vajíčka, pretože mládenci by sa veľmi urazili, ak by im dievčence podarovali len prázdne škrupiny,“ opisuje tradíciu zdobenia kraslíc Jana Koltonová, etnologička a kurátorka výstavy.
