BREZNO. Týždeň pred Veľkou nocou na Kvetnú nedeľu detský folklórny súbor Šťastné detstvo pod vedením umeleckej vedúcej Angely Černákovej opäť ponúkol tradičné vynášanie Moreny.
Tento rok úvod programu obohatilo otvorenie jarnej výstavy priamo pod holým nebom, ktorú mesto pripravilo po prvýkrát. Iniciátorom myšlienky veľkonočnej výzdoby v exteriéri je primátor Tomáš Abel, ktorý povedal: „S prichádzajúcimi sviatkami jari zdobíme svoje domácnosti, a preto sme sa rozhodli, že túto sviatočnú atmosféru prinesieme aj na námestie. Veríme, že tento nápad zaujme a prinesie radosť našim občanom.“
Na príprave výstavy sa podieľali aj žiaci
Veľkonočnú výzdobu nachádzajúcu sa pred mestským úradom, pri zvonici a v centre námestia tvorí 10 nadrozmerných kraslíc a veľký drevený zajac, ktoré vyrezal umelecký rezbár Jakub Skaloš z Mýta pod Ďumbierom, namaľovala ich Janka Schwarzbacherová z Hornej Lehoty, a na príprave výstavy sa podieľali aj základné školy, základná umelecká škola, centrum voľného času, ktoré od mesta dostali 2D vajcia a vyzdobili ich podľa vlastných predstáv.
Fotografie umeleckých diel žiakov mesto zverejní na sociálnej sieti, pričom verejnosť môže svojím hlasom podporiť tie, ktoré sa jej najviac páčia. Výhercom mesto odovzdá vecné dary. Veľkonočné ozdoby vyrobili aj študenti stredných škôl, ktoré mesto vystaví vo foyer mestského domu kultúry od pondelka 15. apríla do konca veľkonočných sviatkov.
V Brezne sa rozlúčili so zimou vynesením Moreny
Po odhalení jedinečnej výstavy už námestie patrilo Šťastnému detstvu, ktoré spievalo a tancovalo všetkým milovníkom folklóru, ako aj priaznivcom horehronských tradícií spojených s vítaním jari. Odpradávna symbolom zimy bola Morena a naši predkovia verili, že keď sa upáli a utopí vo vode, nastane oteplenie a so sebou odnesie posledné zvyšky chladu. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.
Staroslovanskú bohyňu zimy a smrti nie je možné považovať za akúsi ohyzdnú starenu, je vraj veľmi krásna. A takou sa mohli pýšiť aj dievčence zo Šťastného detstva, ktoré ju v sprievode spevu a hudby niesli ku Hronu smerom na malú stanicu, kde sa s ňou na moste rozlúčili, zapálili ju a hodili do Hrona.
