PARÍŽ/BANSKÁ BYSTRICA. Matúš Kucbel začal svoju veľkonočnú púť v Paríži, kde plánoval stráviť čas predovšetkým vo svojej duchovno-liturgickej centrále, v parížskej Notre Dame, odkiaľ čerpal mnohé inšpirácie pre svoju dráhu liturgického organistu.
„Udalosti tohto týždňa, ktoré na niekoľko rokov zasiahli do priebehu slávení v parížskej katedrále Notre Dame, ma nútili premyslieť svoj zámer vycestovať a prispôsobiť ho týmto nešťastným a smutným okolnostiam.
Rozhodol som sa predsa len vycestovať a svoju púť stráviť v ďalších historicky významných chrámoch, či už v St. Sulpice, kde pôsobil aj samotný César Franck, alebo v kostole St. Eustache, kde sa nachádza najväčší francúzsky organ,“ píše v zápiskoch.
Svätenie olejov
Veľkonočné trojdnie v Paríži otvorili podľa jeho slov už v stredu Veľkého týždňa slávením liturgie Missa Chrismatis - Omše svätenia olejov.“
Ide o jedinečnú bohoslužbu, v ktorej sa stretávajú všetci kňazi, diakoni a rehoľníci diecézy so svojim biskupom a veriacimi na obrade svätenia olejov, ktoré si potom kňazi odnášajú do svojich farností a používajú ich pri vysluhovaní sviatostí, napríklad krstu, sviatosti pomazania chorých a biskup tiež pri vysluhovaní sviatosti birmovania, počas celého roka.
V našich krajoch je zvykom, že táto sv. omša býva slávená v deň Zeleného štvrtka dopoludnia. V Paríži však túto sv. omšu slávili už v stredu večer.
Z dôvodu nešťastia v katedrále Notre Dame, bola táto slávnosť presunutá do kostola Saint-Sulpice, ktorý je druhým najväčším kostolom v Paríži po katedrále Notre Dame a dočasne by sa mal stať náhradným kostolom, kam bude, do opravy katedrály, presunutý biskupský stolec parížskeho arcibiskupstva.
Katedrála bude žiť znova
To je výrok parížskeho arcibiskupa Michéla Aupetita, ktorý sa niesol ako hlavný motív jeho príhovoru, počas svätej omše v stredu večer v kostole Saint-Sulpice v Paríži.
Naša drahá katedrála je na kolenách, ale ona bude žiť znova, ona sa prebudí.
Dva dni po požiari, ktorý spustošil katedrálu Notre Dame, parížsky arcibiskup týmito slovami vyslal posolstvo nádeje Parížu, Francúzsku i svetu.
Matúš Kucbel vo svojich zápiskoch ďalej píše:“Pod klenbami tohto chrámu zaznel zvuk jedinečného organa, za ktorým pôsobil aj César Franck. A sprievod kňazov, diakonov, rehoľníkov, spevákov a asistencie v zástupe na čele s krížom a kadidlom prechádzal prostriedkom kostola. To bol úvod liturgie. Jeden z pre mňa najemotívnejších častí liturgie.
Neskôr som sa dočítal, že vpredu v kostole sa sv. omše zúčastnila aj manželka prezidenta Brigitte Macron, minister vnútra Christophe Castaner, primátorka Paríža Anne Hidalgo a prezidentka regiónu Valérie Pécresse. Sv. omšu koncelebroval aj bývalý parížsky arcibiskup kardinál Mgr. André Vingt-Trois.
Vonku na námestí stáli stovky veriacich, ktorí sa nemohli dostať dnu.“
Zvláštna atmosféra
Táto omša mala podľa Matúša Kucbela zvláštnu atmosféru. Hovoril o nej aj arcibiskup Paríža vo svojej homílii. "...nie sme v našej katedrále...", "...naša drahá katedrála je na kolenách...", "...ale ona bude žiť znovu...", "...ona bude znovu živá..." uisťoval zídených.
"...sme pohnutí tým čo sa stalo, ale nie je to len hromada kameňov...", "táto situácia nám umožňuje zvážiť oživenie nielen katedrály, ale pozdvihnúť aj našu miestnu Cirkev." A dodal, že víta tých zídených, ktorí do chrámu neprišli už dlhšiu dobu.
Podľa neho je oheň v katedrále symbolom všetkého, čo sa za posledné obdobie deje v Cirkvi po celom svete: "Kamene trpia, trpí ľudstvo a aj Cirkev."
Včely prežili
Matúš Kucbel označil doslova za neuveriteľné, že strecha sakristie parížskej katedrály Notre Dame je od roku 2013 domovom troch veľkých úľov včiel, ktoré ročne vyprodukujú okolo 75 kg medu:
„A viete aká je dobrá správa? Že týchto približne 200 tisíc včiel prežilo požiar, ktorý v pondelok tohto týždňa spustošil katedrálu. Včely nebolo vidno až do štvrtkového rána. Katedrálny včelár Nicolas Géant, ktorý sa stará u úle Notre Dame uvádza, že vďaka svojim snímkam videl, že včely veľmi oddane bojovali o svoje úle.
Medom vypĺňali škáry svojho úľa, aby sa CO2 nedostával do úľa a tak chránili svoju kráľovnú. Dodal tiež, že tento druh európskej včely sa nevzdáva. Včely nemajú vraj pľúca, ale CO2 ich uspáva. Ožili až okolo 11. hodiny dopoludnia. Každý z troch úľov ročne vyprodukuje 25 kilogramov medu, ktorý sa potom rozdáva zamestnancom katedrály Notre Dame.“
Začali sa sanačné práce
„Okrem tejto dobrej správy som sa dnes tiež dozvedel, že začali sanačné práce na katedrále, ktoré majú za úlohu ju prikryť a zachrániť tak pred negatívnymi poveternostnými podmienkami. Nateraz je počasie v Paríži pekné. Je tu okolo 26 stupňov a orgovány už dávno kvitnú, „ píše Matúš Kucbel s tým, že nad katedrálou by mal vzniknúť akýsi dáždnik.
„Nikto nevedel povedať aký a ako by mal vyzerať, ale s touto aktivitou sa poponáhľajú ešte do zhoršenia počasia. Okolie katedrály je prísne strážené a zneprístupnené. Prechádzka okolo katedrály je kvôli bezpečnostným opatreniam pomerne dlhá.
Obísť všetky obchádzky pešo trvalo aj pár drobných do hodiny. Problém pri sanovaní katedrály vraj tvorí lešenie, ktoré je komplikované odstrániť. Na fotografiách ste si určite všimli, že na severnej strane katedrály je vybudované lešenie, ktoré bolo pozorovateľné aj počas požiaru. Požiar však enormnú časť tohto lešenia roztavil. Je vraj komplikované a veľmi zdĺhavé ho demontovať. Definitívne vyčíslenie škôd a tiež príčinu požiaru ešte stále nepoznáme. Nie je zatiaľ, resp. som nikde nenašiel, ani definitívne stanovisko týkajúce sa statiky katedrály. Pohľad na ňu je naozaj boľavý.
Posledná večera
Matúš Kucbel vo svojich zápiskoch pokračuje. "Na večernú Pamiatku Pánovej večere som sa dnes vybral do kostola Saint Eustache a vybral som si naozaj vynikajúco. Liturgia bola výnimočná. Na veľkom organe Thomas Ospital už pri improvizácií na vstup rozpútal typické francúzske veľkolepé Entré. Dnes som mal chuť byť trochu proaktívny, Vyhľadal som sakristiu a povedal som, že som Matúš de Slovaquie, pridal som svoj silný príbeh o tom, ako som cestoval 1500 km a im zhorela katedrála.
Dojatý klérus a asistencia sa ma ujali a prijali ma medzi seba ako exotického člena výpravy slávenia. Dali mi aj zarobiť. Bol som v procesii na začiatku, potom počas obetovania s darmi a po homílii som prezliekal kňazovi rúcho, keď odchádzal a vracal sa, pri obrade umývania nôh.
Účel zoznámenia sa s miestnou chasou je samozrejme nezištný: dostať sa k organu (najväčšiemu vo Francúzsku). Uvidíme. Hudba a slávenie bolo na vysokej úrovni, bola to pre mňa ozajstná duchovná obroda. Uvedomil som si, že oproti našej kultúre má spev a organ v liturgii tu vo Francúzsku oveľa dôstojnejšiu úlohu.
V liturgii najmä meditatívnu. Viaceré časti omše sú predelené krátkymi meditáciami organa, napr. po jednotlivých čítaniach, napr. po homílii. A dokonca aj po premenení organista začal hrať na veľmi tichom registri, a zvuku pribúdalo s tým, ako postupovala eucharistická modlitba, až to vyústilo do silnej doxológie, ktorú ale spievalo celé zhromaždenie s kňazmi za veľmi silného zvuku nástroja.
Po obradoch Zeleného štvrtka v kaplnke Vierge Marie, ktorá slúži ako Getsemani a nachádza sa v najprednejšej časti kostola účinkoval asi v hodinovom programe ešte vysoko profesionálny zbor spevákov Saint Eustache, ktorí mali pripravený program s čítaniami z evanjelia a 4 zhudobnenými pôstnymi lamentáciami. Odchádzal som s naozajstným duchovným, ale aj duševným úžitkom.
Veľký piatok
Paríž každý deň naďalej žije pondelkovou udalosťou. V rozhovoroch skupín domácich, ale aj turistov na uliciach často začuť slová "Notre Dame". Zaujímavosťou na dnes bolo, že z viacerých rozhovorov som vyrozumel, že prvý krát bol požiar v pondelok hlásený požiarnym systémom katedrály už o 18:15, teda ešte počas svätej omše. O oficiálnom začiatku požiaru médiá tvrdia až o 18:50. Snažil som sa vyhľadať relevantné zdroje, ktoré by mi o tom povedali viac.
Podaril sa mi nájsť rozhovor s Johannom Vexom, ktorý je titulárnym organistom parížskej katedrály Notre Dame, na chórovom organe. On bol organistom, ktorý hral na posledných vešperách a na poslednej sv. omši v pondelok 15. apríla. On vo svojom rozhovore potvrdil, že prvá signalizácia hlásenia požiaru sa ozvala okolo 18.15. Podľa neho to bolo vôbec po prvý krát, čo sa táto signalizácia ozvala. Bolo približne v čase príhovoru kňaza po evanjeliu, tak sa od chórového organa vo svätyni presunul do sakristie, kde našil príslušného pracovníka, ktorý sa akurát chystal na kontrolu priestoru.
Organista priznal, že nevedeli presne čo majú robiť a skôr hlásenie považovali za chybu. Ďalším problémom bolo, že signalizácia hlásila požiar na inej časti strechy, než skutočne vypukol. Z iného článku v tlači som sa dočítal, že požiarna signalizácia katedrály už bola dlhodobejšie v žalostnom stave a pred časom na to kompetentní odborníci aj poukazovali. Ešte pripomínam, že vo Francúzsku patria kostol do starostlivosti štátu.
Cirkev ich využíva na slávenie liturgie, ale starostlivosť o chrám a jeho údržba je na pleciach štátu. Vráťme sa k príbehu. Vexo ďalej uvádza, že pracovník sa vrátil z kontroly s negatívnym záverom. Na mieste hlásenia nenašiel žiadny požiar. Svätá omša pokračovala ďalej, ukončili ju približne o 18:40. Organista Vexo si dokonca ani vracajúc sa domov nič nevšimol, ani nebolo cítiť dym, či vidieť plamene. O 7 minút neskôr to vypuklo. 18:47 bol už požiare tak rozsiahly, že zachvátil podstatnú časť strechy katedrály. Vexo sa to dozvedel až vo svojom byte, keď mu volali známy. Ako to išlo ďalej už viete sami.
Okrem toho som sa v tlači, v rozhovore s francúzskym ministrom kultúry Franckom Riesterom dočítal, že v katedrále Notre-Dame zostávajú tri krehké miesta, na ktorých primárne dochádza k sanácii: dve veľké kruhové okná - rozety, ktoré sú uložené do štítov na západnej a východnej časti katedrály.
Statiku týchto štítov totiž podporoval krov katedrály, ktorý kompletne zhorel. Pracuje sa tiež na južnej veži, cez ktorú sa pristupuje aj k veľkému organu katedrály. Tá bola podľa slov ministra tak rozohriata ohňom, že kamene sa stávajú úplne drobivými a existuje riziko zrútenia múrov. „ Ak sa zrútia, mohli by ohroziť veľký organ, ktorý sa doposiaľ zachoval, “ povedal minister. Ja už len dodávam, že je možné, že na odľahčenie veží bude potrebné demontovať zvony katedrály, aby sa odľahčili. Ale definitívne stanovisko som nenašiel.
Zo zážitkov v Saint Sulpice
Dnes som sa vo svojom putovaní opäť dostal do kostola Saint Sulpice, ktorý sa po katastrofe v Notre Dame stal dočasným centrom parížskej farnosti a diecézy. Ráno som sa zúčastnil spevu ranných chvál, ktoré viedli miestni duchovní. Zídení veriaci sediaci oproti sebe vytvorili dva chóry, ktoré si v speve starobylých žalmov vzájomne dialogicky odpovedali, raz jeden chór a raz druhý chór. Predspevovali kňazi, ktorý si na malom organe udávali melódiu nápevov a tým ju predstavovali aj veriacim.
(Pokračovanie počas ďalších dní Veľkonočného trojdnia.)
