Momentálne preteká v juniorskej kategórii, v ktorej je, v čase písania tohoto článku, svetovou päťkou! Na toto miesto sa prebojoval aj vďaka víťazstvám dvoch nedávnych kôl Európskeho pohára juniorov, a to v gréckych Aténach a talianskom Lignano.
Rozhodli sme sa, že tohoto mladého úspešného športovca spoznáme lepšie a trochu sme ho vyspovedali.
Márius sa narodil v Košiciach, no od malička s rodinou bývajú v menšej obci pri Banskej Bystrici, vo Vlkanovej.
Kto Ťa priviedol k športu? Športuje aj niekto z rodiny?
- Sme športovo založená rodina. Keď sme so súrodencami boli malí, každý víkend sme trávili športom – v lete na bicykloch a v zime sme chodili lyžovať a snowboardovať. Mamina chodí rekreačne plávať každý deň a v zime snowboarduje. Mám dve sestry, s tou staršou sme začali najprv plávať, potom nás mamina prihlásila na džudo. Sestru to veľmi nebavilo a asi po 3 rokoch skončila. Neskôr sa ku mne pridala mladšia sestra, ktorá sa venuje džudu stále a je skutočne veľmi šikovná. Myslím si, že o nej ešte budeme počuť. Titul Majsterky Slovenska vo svojej kategórii vybojovala už 6 krát a tiež je členkou š.k. DUKLA Banská Bystrica o.z.
Džudu sa teda venuješ od kedy? Kde a ako si začínal?
- Venujem sa mu asi od roku 2008, teda približne od 9 rokov. Mamina ma na džudo prihlásila, aby som sa naučil padať a za to jej z celého srdca ďakujem. Začínal som v klube ŠKP Banská Bystrica pri trénerovi Karolovi Ulčníkovi. Nesmierne mu ďakujem, pretože jeho práca s deťmi je úžasná a deti si pri ňom ten šport naozaj zamilujú. Odišiel som od neho ako ôsmak-deviatak na základnej škole, keď som cítil, že potrebujem ísť ďalej, aby som sa zlepšoval. Keď sa mi podarilo vyhrať Medzinárodný turnaj v ruskom Tyumeni stal som sa zmluvným športovcom DUKLY.
Ako si zvládal školu popri tréningoch, sústredeniach a pretekoch? Pokračuješ v štúdiu aj po strednej škole?
- Na strednej škole, ktorou bolo Gymnázium Andreja Sládkoviča, som mal individuálny študijný plán. Mal som šťastie na skvelých učiteľov, vďaka ktorým som všetko dokázal v pohode zvládnuť. Keď sa však na to spätne pozriem, keby som sa viac snažil, známky som mohol mať aj lepšie, boli priemerné. Gymnázium sa teda dalo zvládnuť v pohode aj popri športe, s vysokou školou je to už trošku ťažšie. Pol roka som bol študentom na Univerzite Mateja Bela na právnickej fakulte, no zhodnotil som, že to asi nie je pre mňa. Teraz sa hlásim na filozofickú fakultu tej istej univerzity, odbor trénerstvo a telovýchova.
V súčasnosti si aj zmluvným/podporovaným športovcom VŠC DUKLA. Ako hodnotíš takéto podmienky športovej prípravy?
- Stredisko VŠC DUKLA hodnotím výborne. Takéto stredisko nám môžu závidieť aj v zahraničí. Najlepší fyzioterapeuti a bezkonkurenčné regeneračné centrum. Nemôžem zabudnúť na spoluprácu so športovým psychológom, p. Bielikom, ktorú si nesmierne cením. Hala pre džudo by síce mohla byť lepšia, sú to menšie priestory so stĺpmi, čo nie je veľmi vhodné, no ako sa hovorí, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.
Máš obľúbené miesto, kde chodíš na sústredenia najradšej? Či už na Slovensku alebo v zahraničí.
- Veľmi rád trénujem u nás na DUKLE, je to tu super, sme síce malý klub, no výborný kolektív. Sú tu veľmi šikovní juniori, dorastenci aj muži. Môžem s istotou povedať, že o džudistoch z DUKLY budete ešte počuť. Zo zahraničných destinácií milujem Japonsko a Gruzínsko. Páči sa mi v podstate všade, ale tieto dve miesta sú pre mňa top.
V akej hmotnostnej kategórii medzi juniormi súťažíš a kedy prejdeš k seniorom?
- Teraz pretekám v kategórii do 100kg a k seniorom prejdem už na budúci rok, kde začnem v rovnakej hmotnostnej kategórii, no nie je vylúčené, že časom možno prejdem do kategórie nad 100kg.
Aké sú Tvoje najväčšie športové plány, ciele, sny?
- Tento rok by som sa chcel stať majstrom Európy aj sveta medzi juniormi a tiež majstrom Európy do 23 rokov. Niekto by si mohol povedať, čo by som ešte nechcel JMusíte si dávať tie najvyššie ciele. V tomto roku, ako aj v budúcom, sa budem pokúšať kvalifikovať sa na olympijské hry do Tokia. Nebude to ľahké, ale dám do toho všetko. Mojim cieľom je získať všetky tituly, ktoré sa dajú, no tým najväčším snom je olympiáda, asi ako u každého športovca.
Nedávno si vyhral dve kolá Európskeho pohára juniorov, a to v Aténach a Lignano. Mohol by si, prosím Ťa, opísať ich priebeh z Tvojho pohľadu?
- V Aténach som bol nasadená dvojka na turnaji. Už pred turnajom som si veril na ten najlepší výsledok. Vo všetkých zápasoch som sa cítil sebavedome, nepozeral som na výsledky svojich súperov a sústredil som sa len na výhru. Keď som sa prebojoval do finále, vedel som, že vyhrám. Túto medailu si veľmi vážim, pretože pred 15 rokmi tu, presne v tejto hale, náš reprezentačný tréner Jozef Krnáč získal striebornú olympijskú medailu.
Na turnaji v Lignano som bol nasadená jednotka a opäť som si veril, že dokážem zopakovať výsledok z Atén. Stále som si opakoval, že vyhrám a aj som to dokázal. Po turnaji mi môj ocino ukázal reakciu trénera, ktorý vyskočil zo stoličky, keď som hodil ippon vo finále. Bol som nesmierne šťastný.
Chcel by si na záver ešte niečo povedať?
- Chcel by som len povedať obrovské ďakujem mojim rodičom, sú to tí najlepší rodičia na svete a nesmierne im ďakujem za všetko, čo pre mňa robia. Vážim si to a sú pre mňa obrovským vzorom. Chcel by som byť v živote taký človek, ako sú oni. Ďakujem aj mojim sestrám, sú najlepšie. Samozrejme aj mojim trénerom – Ján Gregor, Jozef Krnáč, Marek Matuszek a Branislav Slaný, za tú skvelú prácu čo robia. Nesmiem zabudnúť na skvelých fyzioterapeutov, lebo vďaka nim môžem vždy trénovať naplno, a tiež celému Vojenskému športovému centru DUKLA Banská Bystrica za skvelé podmienky.
Autor: www.dukla.sk
