BANSKÁ BYSTRICA. Obdobie Veľkej noci sa začínalo vždy tzv. „pašiovým týždňom“. Okruh povier, zvykov a obradov veľkonočného týždňa sa začínal „Zeleným štvrtkom“.
Kresťania tvrdia, že má názov po zelenej farbe Olivovej hory, kde Ježiš začínal svoje utrpenie. V tento deň vo všetkých kresťanských kostoloch umĺknu zvony. Hovorilo sa, že „zvony odlietajú do Ríma“. Miesto ich zvonenia sa rozlieha po dedine zvuk drevených rapkáčov.
Veľký piatok bol dňom prísneho pôstu. Varili sa len bezmäsité jedlá. V tento deň sa nemalo nič siať, ani sadiť. Ráno ešte pred svitaním utekali sa dievky a mladé ženy umyť do potoka, aby boli zdravé a po celý rok čerstvé – šikovné do roboty. Pri umývaní tváre odriekali:
„Vodička čistučká, Kristova matička,
omývaš brehy, korene, omývaj i mňa.
Omývaj i mňa, biedne hriešne stvorenie“.
Na Bielu sobotu, hneď zrána podkurujú gazdinky do pece, aby napiekli koláče, babu alebo veľkonočného baránka. Varila sa šunka a masť z tejto vody sa starostlivo odkladala a používala sa počas roka na liečenie rán.