Streda, 22. máj, 2019 | Meniny má Júlia, Juliána
ZÁPISKY ORGANISTU (2)

Ako sa slávili obrady Veľkého piatku a Veľkonočná vigília v Paríži pár dní po požiari Notre Dame

Banskobystrický organista Matúš Kucbel strávil veľkonočné trojdnie v Paríži iba pár dní po požiari Notre Dame. Prečítajte si druhú časť jeho parížskych zápiskov.

Veľkonočná vigília v chráme Saint SulpiceVeľkonočná vigília v chráme Saint Sulpice(Zdroj: Matúš Kucbel)

Slávenie Veľkého Piatku spolu s Veľkonočnou vigíliou patria pre mňa určite k najemotívnejším liturgickým sláveniam vôbec. Veľký Piatok, aký som však zažil práve tu v Paríži, v kostole Saint Eustache, to bolo pre mňa zatiaľ najsilnejšie slávenie tohto dňa, aké som kedy zažil.

Umocnené atmosférou renesančno-gotického chrámu enormných rozmerov, ktorý bol ponorený do tmy. V našich krajoch je zvykom zahaľovať fialovým rúchom kríže. V kostole sv. Eustacaha sa fialovými rúchami zaodeli aj svetlá kostola. po ich rozsvietení vznikla v kostola pôsobivá atmosféra, ktorá v sebe niesla pre mňa hlbokú symboliku "...slnko za zatmelo..." Túto atmosféru som sa pokúsil zachytiť aj vo fotografii.

Článok pokračuje pod video reklamou

A teraz pristúpim k tomu, čo ma dostalo najviac.

Pred pašiami zaznel hymnus Christus factus est od Felice Aneria (1560-1614), v podaní miestneho speváckeho zoskupenia Les Chanteurs de Saint Eustache. Boli úžasní. Členov zboru bolo asi 40 a spievali tak famózne, že som ostal ako prikovaný. Nasledovali pašie, ktoré prednášali traja muži a kňaz. Po slovách Krista "Je dokonané" sa na chvíľu pokľaklo, ako býva zvykom aj u nás. Ale v tom momente sa zbor rozospieval a nasledoval v ich podaní ďalší renesančný skvost: Tenebrae factae sunt od Thomasa Luis De Victoriu (1548-1611) / .

Chvel som sa celý, v kostole bolo počuť vzlykanie, bolo to veľmi silné. Kňazi kľačiac rozopäli ruky a adorovali vzácnosť a tajomnosť tohto okamihu.

Po doznení tejto skladby sa všetci postavili a pašie pokračovali ďalej. Na ich záver zbor uviedol ešte jednu skladbu, ktorú poznáme aj v našich krajoch. Išlo o chorál Ó, hlava ubolená, ktorá je extraktom z Bachových pašií podľa sv. Matúša.

"Ó, hlava ubolená, ranami pokrytá. Ó, Božská hlava, tŕním tak strašne obvitá. Ó, hlava hodná úcty a venca iného, buď slzou pozdravená i od mňa hriešneho." Stál som vzpriamený a cítil som ako ma preniká dojatie nad touto chvíľou. Kde - tu som sa tichučko pridal k spevu aj ja, samozrejme zo slovenským textom. Ale naozaj len veľmi tichučko a nenápadne.

Po homílií nasledoval obrad poklony krížu. Ale ešte predtým ako meditáciu po homílii zbor predniesol skladbu súčasného autora: Adoramus te, Christe od Erica Barnuma.

Veľmi pekná skladba, ktorá ako meditácia po homílii vynikajúco zapasovala.

Poklona krížu

Počas poklony krížu som sa podujal pomôcť s držaním sviec. Alebo som nerozumel, alebo nepovedali, že vzdávať úctu krížu budú všetci zídení veriaci v chráme. Svietnik bol kvalitný, predpokladám, že striebro, veľmi ťažký a na ňom ešte veľká svieca s priemerom možno 15 cm.

V kostole bolo zídených približne 400 ľudí. Túto sviecu som držal približne pol hodinu, kým všetci veriaci vzdali úctu krížu. Prvý krát v živote som si prial, aby sa obrady začali hýbať trochu rýchlejšie. Moje ruky sa začali chvieť a nevedel som či sviecu udržím. Sledoval som, že asi po 15 minútach kolegu so sviecou oproti mne prišli vymeniť.

Ja som so sviecou ostal až do konca poklony. Po jej položení som si najprv necítil ruky a potom som mal v nich takú svalovicu, že som si nevládal zdvihnúť ani telefón k uchu po obradoch. Ešte teraz tie ruky cítim. Po obradoch v sakristii ocenili moju obetu, že som vydržal so sviecou celý čas.

Vraj to tak ešte nemali a vždy sa po čase asistencia vymenila. Dozvedel som sa, že na výmenu som mal za sebou ďalšieho kolegu z asistencie (ktorého som ale nevidel, lebo stál za mnou) a stačilo mu dať signál (o čom som nevedel, ale že mi to pred omšou vraveli, tak som asi len nerozumel a ako vždy na všetko čomu vo francúzštine nerozumiem zvyknem povedať: OUI.

Bolo pre mňa fascinujúce sledovať ľudí, ktorí sa prichádzajú pokloniť krížu. Sledovať ich tváre, premýšľať čo sa v nich asi zračí, čo pri poklone nesú ako svoj dar či obetu. Prichádzali muži, ženy, deti, všetci. Niektorí sa uklonili, niektorí kľačali. Niektorí v tichej poklone strávili aj niekoľko sekúnd. Bolo to fascinujúce sledovať tváre všetkých týchto ľudí v prítmí kostola za spevu renesančnej hudby.

Počas poklony krížu zbor prednášal vynikajúcu dialogickú skladbu Popule meus impropéres - "Ó, ľud môj, čo som ti urobil alebo čím som sa previnil? Odpovedz mi! Svätý je Boh! Svätý je Boh! Svätý, silný! Svätý, silný! Svätý, nesmrteľný! Zmiluj sa nad nami! Svätý, nesmrteľný! Zmiluj sa nad nami!" Skladba pochádza od renesančného skladateľa Tomasa Luis De Victoriu (1548-1611) /

. Dojímavé a emotívne bolo tiež prijímanie, ktoré umocnil opäť spev schóly "O vos omnes" od Tomasa Luis De Victoriu (1548-1611). "Ó, vy všetci... pozrite, ľudia, všetky národy a hľaďte na moju bolesť, je to bolesť... , ....bolesť môjho srdca..."

To bol koniec slávenia. Cítil som, že odchádzam trochu iný. Preplnenými ulicami Paríža, plnými ľuďí, tvárí, z ktorých každá nesie svoj príbeh. Bolo ich mnoho. Čo tvár, to ľudská duša a jej prežívanie. Vo mne bol pokoj a dojatie z veľkolepého slávenia na pamiatku Veľkého piatku.

Veľkonočná vigília

Veľkonočnú vigíliu, Veillée Pascale, som na záver svojho putovania prežil v kostole Saint Sulpice. Bol to pre mňa emotívny a neopísateľný zážitok. Okrem domácich sa tu zišla aj parížska farnosť katedrály Notre Dame.

Prečítajte si tiež: Banskobystrický organista v Paríži: Všetci veria, že Notre Dame bude opäť žiť

Na organoch hrali titulárni organisti katedrály Notre Dame: Yves Castagnet (chórový organ) a Philippe Lefebvre (veľký organ). Spieval tiež katedrálny zbor Maitrise Notre-Dame de Paris, ktorý pozostával z dospelých, ale aj z detského zboru. Bola to partia, ktorá patrí do Notre Dame, bolo to ako v Notre Dame a nebolo to v Notre Dame. Napriek tomu som si prišiel na svoje.

Na začiatku bol kostol sv. Sulpícia ponorený do tmy. Každý pri vstupe do kostola vyfasoval sviecu a program slávenia, na ktorom nechýbali spevy k sláveniu. Do kostola som prišiel radšej 90 minút pred začiatkom, lebo je to síce druhý najväčší chrám po katedrále Notre Dame v Paríži, ale oproti enormnej a krásnej katedrále je podstatne menší.

Môj predstih mi umožnil nájsť si vynikajúcu pozíciu na vizuálne vnímanie slávenia i auditívny odposluch organa. 30 minút pre začatím slávenia pristúpili speváci a začal sa nácvik spevov na vigíliu. O Francúzoch tuším (zatiaľ len osobná skúsenosť), že s presným časom sa veľmi nekamarátia, ale tých 30 minút pred začatím bol kostol plný. Vigília bola prenášaná aj do televízie KTO. Manželka sediaca pri obrazovke na Slovensku viac ráz výskala, že ma vidí. A v zázname som sa našiel aj ja, tak pridávam dôkaz, na fotografii.

Kostol v tme

Ako som spomínal, slávenie začalo v tme. V celom kostole horeli len sviece v rukách ľudí, zapálené od Veľkonočnej sviece, vytvorenej z vosku pracovitých včiel. Nasledovalo sedem čítaní Starého zákona, po ktorých sa striedali žalmy s organovými improvizáciami.

Prvá improvizácia po čítaní textu stvorenia sveta bola pre mňa najmagickejšia. Umenie organistu dokázalo vytvoriť také zvukové efekty, že som mal pred očami prach, z ktorého bola utvorená Zem. Improvizácia mohutne rástla, vnímal som symboliku mnohorakosti stvorenstva a veľkolepo zvukovo vygradovala vo vrchol stvorenstva – človeka. Napokon organ pomaly utíchal, až utonul na jemnom zvukovom registri. Vnímal som v tom siedmy deň – odpočinok Stvoriteľa.

Každoročne ma dostane spev Cantique de Moise – Chválospev Izraelitov po vyvedení z Egypta. Nápev ktorý sa spieva v katedrále Notre Dame, a dnes aj v Saint Sulpice, pochádza z pera titulárneho organistu Yvesa Castagneta. Má ohromnú dynamiku, šmrnc, emóciu... Po chrbte mi behal mráz, keď som počul jeho viachlasé spracovanie, ktoré spievali deti v detskom zbore. Bolo to jedinečné. Aj ja som dul refrén o dušu.

Po čítaniach zaznelo slávnostné Gloria, ktoré zbor a ľud veľmi oduševnene spievali. Na krkoch zúčastnených vystúpili žilky. Tá atmosféra bola neopakovateľná. Svetlá v kostole sa postupne rozsvecovali a žmurkajúce svetlo sviec nahradilo jasné a prenikavé svetlo. Koľká symbolika. Úžasné!

Nasledoval spev Alleluia. Tak tu som si dal záležať, milujem tento nápev z Notre Dame. To som doslova bučal. Ľud sa sem-tam aj obracal. S úsmevom, sledoval som ich tváre. Buď to bola nezvyklá hlasitosť, alebo výslovnosť? Neviem, ale užil som si tento obľúbený spev. Mám k nemu aj partitúru, isto sa ozve v niektorom z mojich chrámov aj počas tejto Veľkej noci.

Obnovenie krstných sľubov

Krst dospelých bol veľmi dojímavý a osobný. K predsedajúcemu arcibiskupovi a k nádobe so svätenou vodou pristupovali katechumeni a on im na tri krát polial skloneným nad krstiteľnicou hlavu.

Po tomto akte sme spolu so zborom jednohlasne spievali veľkonočné Alleluia. Zbor samozrejme viachlasne. Opäť ma zamrazilo. Radosť ľudu, ktorí medzi seba prijíma nových členov. Krstenci mali pred krstom oblečené fialové šatky, ktoré po krste vymenili za biele rúcha. Opäť nádherná symbolika.

Po obrade krst a birmovanie znel hymnus na nápev Yvesa Castagneta: J'ai vu l'eau vive. Ide o ekvivalent nášho spevu „Z pravej strany chrámu.“ Ten sa mi na Veľkú noc zdá byť príliš „sterilný“. Zadovážil som si noty k tomuto perfektnému spevu, ktorý podľa mňa plnšie vystihuje radosť veľkonočnej vigílie.

Kropenie zelenou ratolesťou

Počas tohto spevu nasledovalo kropenie ľudu. Arcibiskup sa vydal po chráme. Sedel som v strednej uličke, aby som mal dobrý prehľad. S nádobou so svätenou vodou, ktorú niesla asistencia, prechádzal, kropiac zídený ľud zelenou ratoliestkou.

Pomaly sa približoval a akurát v momente, keď bol pri mne položil ratolesť do vody, tá ňou nasiakla a jeho ruka vyštartovala kropiť ľud. Tou ratolesťou v rozbehu jeho ruky som dostal riadnu šupu po pravej časti tvári a po krku. Vodu som ucítil aj za košeľou na chrbte, tvár som si musel utrieť rukou a lístky z ratolesti zo mňa padali ešte aj v hotelovej izbe.

Neviem z čoho tá ratoliestka bola, ale fajn voňala. Jej slastnú vôňu som ucítil pri ostrom úkone a priamom dotyku. Večer som sa už neoplachoval. Nech sila posvätenej vody pôsobí aj v noci.

Veľkonočná vigília je pre mňa absolútnym vrcholom slávenia. Je bohatá na symboliku, je plná hudby, meditácií, plná vnemov, ktoré oživujú ducha. Na tú dnešnú nezabudnem.

Nebola presne podľa mojich snov, lebo chrám ku ktorému som sa vydal ešte spí, ale bola nezabudnuteľná. Celá moja púť priniesla vo mne bohaté ovocie, z ktorého, verím, že dokážem priniesť aj domov.

Odchádzam obohatený o množstvo podnetných stretnutí, skúseností, nových inšpirácií v hudbe. Moja púť sa síce fyzicky končí, ale vnímam, že jej vnútorné doznenie ešte bude trvať. Ďakujem Vám, ktorí ste ma sprevádzali a ktorým som, verím, aspoň trochu spríjemnil sviatočný deň svojimi zápiskami. Teším sa na milé stretnutia doma. Il est vraiment réssuscité, alleluia! Au revoir!

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí právnici partnermi právnickej kancelárie CMS
  2. OMV Slovensko prináša novinky od Braňa Križana
  3. Šok pri servisnej prehliadke! Za toto už neplaťte
  4. ČSOB podporuje podnikateľov a malé firmy
  5. Telefón počas šoférovania vás môže vážne ohroziť. Čo s tým?
  6. Termínovaný vklad alebo stavebné sporenie. Čo sa oplatí viac?
  7. Bezstarostná klíma len za 35 € mesačne a s doživotným servisom
  8. Top desať pobytových zájazdov, ktoré si nenechať ujsť
  9. Nabrali odvahu bojovať ďalej
  10. Pravda o šalátových uhorkách. Vydržia bez plastovej fólie?
  1. Môže byť občan Európskej únie ako spoločník v slovenskej s.r.o.?
  2. ČSOB podporuje podnikateľov a malé firmy
  3. Telefón počas šoférovania vás môže vážne ohroziť. Čo s tým?
  4. Mliečny sortiment privátnych značiek boduje o spotrebiteľov
  5. Atos sa stal servisným partnerom roka spoločnosti IBM
  6. OMV Slovensko prináša novinky od Braňa Križana
  7. Na toto si dajte pozor pri bielej karte
  8. Košickí študenti sa budú učiť anatómiu vo virtuálnej realite
  9. OMV Slovensko prináša novinky od Braňa Križana
  10. Do finále McDonald´s Cupu postúpili mladí Vranovčania
  1. Rušia vás susedia? Toto na nich zaberie 42 328
  2. Pravda o šalátových uhorkách. Vydržia bez plastovej fólie? 25 499
  3. Termínovaný vklad alebo stavebné sporenie. Čo sa oplatí viac? 19 333
  4. Top desať pobytových zájazdov, ktoré si nenechať ujsť 17 658
  5. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 10 556
  6. Šok pri servisnej prehliadke! Za toto už neplaťte 7 868
  7. Top dvadsaťpäť hotelov na rodinnú dovolenku 6 895
  8. Telefóny sme zakázali, deti spolu nekomunikovali 6 027
  9. Hľadáte tip na výlet s autom? Navštívte krásne horské priesmyky 4 763
  10. Telefón počas šoférovania vás môže vážne ohroziť. Čo s tým? 3 290

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Deti chodia do školy pešo. V Bystrici rozbehli projekt po vzore škandinávskych krajín

Nervozita a preplnené parkoviská pre školami by sa mohli stať minulosťou. Pilotná fáza projektu s názvom Pešo do školy zaujala.

Vážna nehoda v Brezne: Zasahujú všetky záchranné zložky

Po zrážke dvoch áut sa jedno prevrátilo.

Ako hlasovali naši poslanci v europarlamente a prečo Slováci chcú ostať v Únii

V obsahu týždenníkov MY na celom Slovensku v tomto týždni nájdete sumár podstatných informácii o voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia už túto sobotu – 25. mája. O obsahu je aj užitočný bedeker pre voliča.

Samica sokola myšiara zniesla vajcia na parapete. Obyvatelia bytu sú nadšení

Aj v Banskej Bystrici žijú fantastickí ľudia, zžití s prírodou.

Na potomstvo sokolov myšiarov sa už Soňa Tominová veľmi teší.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Neďaleko Bojníc zaútočil na hubára medveď

Počas bežnej prechádzky v lese počul dôchodca Milan lomoz. Myslel si, že je to vysoká. Zrazu sa ale pred ním objavil medveď a zaútočil na neho.

Letuška Veronika: Slováci nerešpektujú naše príkazy v prípade konzumácie alkoholu

Pre niekoho možno naoko jednoduchá práca spojená s cestovaním, no v skutočnosti si vyžaduje maximálnu profesionalitu a sústredenosť. Stewardka Veronika Švajková si aj napriek tomu lepšiu profesiu predstaviť nevie.

Vybrali SME

Už ste čítali?

MS v hokeji 2019