Rozhovor s Vratislavom Greškom
Ste odchovancom banskobystrickej Dukly, v roku 1997 prišiel prestup do vtedy slávneho bratislavského Interu, ako prebiehal tento prestup?
– V princípe to bolo veľmi jednoduché, pretože Dukla mala svoje problémy. Napriek tomu, že hrala prvú ligu, moje očakávania a ciele boli rozdielne. Chcel som viac a potreboval som niekde dostať možnosť, či to dokážem. V momente, ako sa naskytla príležitosť ísť do vtedy elitného klubu ako bol Inter Bratislava, tak som neváhal. Bolo by hriech to nevyužiť.
Dva roky vám stačili na to, aby sa „upiekol“ váš prvý veľký prestup. Záujem prejavil nemecký Leverkusen. Aké to bolo pre mladého hráča prestúpiť do tak veľkého klubu ?
– Tých ponúk bolo v tom čase viacero, len som o nich nevedel. Prišlo to ako blesk z jasného neba, aj keď klub o tom vedel dlhšie. Išlo o dlhodobú výkonnosť, keďže nemecké kluby nezvyknú kupovať mačku vo vreci. Pôsobenie v Leverkusene ma trochu zaskočilo, čakal som niečo iné. Na všetko som bol sám a nemal mi kto pomôcť. Časom sa však ukázalo, že aj z takýchto negatívnych skúseností som neskôr profitoval.
Po roku v Nemecku prišiel presun do hviezdami nabitého Interu Milano. Aké to bolo hrať s hráčmi ako Zanetti, Seedorf, Vieri a v neposlednom rade Ronaldo?
– Určite má na tom zásluhu aj účinkovanie v „21-ke“, kedy viacero hráčov vystrelilo raketovo nahor. S Ronaldom mal v klube každý dobrý vzťah. V podstate sa zapojil až v druhej sezóne, pretože bol zranený.
Bol na neho vyvíjaný obrovský tlak, ktorý v tom čase po zranení nepotreboval, a navyše prišla ponuka do Realu Madrid, ktorú prijal. Na pôsobenie v Interi mám dobré spomienky, s viacerými hráčmi udržiavam kontakt doteraz. 24. 5. v Poprade hrá výber československých legiend proti legendám Interu Miláno, kde príde množstvo osobností a veľkých hviezd.
Greško si zahral aj s vtedajším najlepším hráčom sveta brazílskym Ronaldom (zdroj: archív)V roku 2002 došlo ku kurióznej situácii, keď po vašej chybe skóroval Poborský a Inter prišiel v posledných momentoch zápasu o titul. Ako ste sa vysporiadali s touto situáciou? Došlo od talianskych „tifosi“ aj k vyhrážkam?
– O tomto momente sa toho veľa popísalo, ale stále tvrdím, že zápasy vyhrávajú aj prehrávajú celé mužstva. Titul sa dal vyhrať oveľa skôr, tlak v poslednom zápase s Laziom bol naozaj veľký, aj skúsení hráči mali problém sa s tým vyrovnať. Stalo sa čo sa stalo, ale podľa mňa platí, že neúspechy človeka posunú ďalej ako úspechy.
Po tomto incidente nasledoval prestup za vtedy astronomickú sumu 21,5 milióna eur do Parmy. Toto pôsobenie pre vás nebolo veľmi úspešné, v čom bol problém?
