TÁLE. Tieto infekcie sú sprievodným javom zdravotníckej starostlivosti na celom svete aj na začiatku 21. storočia, Slovensko nevynímajúc. Aj preto sa tejto téme odborníci pravidelne venujú na svojich odborných podujatiach, medzi ktoré patrí aj v poradí už XIX. odborná konferencia Surveillance nemocničných nákaz, ktorá sa dnes a zajtra (29.-30. apríla) koná na Táľoch (okres Brezno).
Surveillance je nepretržitý dohľad nad všetkými aspektami výskytu a šírenia chorôb. Zúčastňuje sa na nej vyše 80 odborníkov slovenského verejného zdravotníctva, nemocníc aj akademickej obce z celej SR.
Ako uviedol v úvodnej prednáške MUDr. Pavol Lokša z Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, v roku 2018 bolo zo zdravotníckych zariadení v SR nahlásených spolu 12 819 nemocničných nákaz (NN), čo je nárast oproti roku 2017 o 14,2 percenta.
Stále vážny problém s nahlasovaním prípadov
Z vyše 1,16 milióna hospitalizovaných pacientov z tohto počtu predstavuje incidencia nemocničných nákaz 1,1 percenta. „Je to ale len zlomok predpokladaného výskytu NN v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Stále sa veľkej časti zdravotníckych zariadení nedarí dosiahnuť základný cieľ- dostať hlásnu službu nozokomiálnych nákaz na reálnu úroveň, bez neprofesionálneho zapierania existencie týchto nákaz.
Výraznejší posun počtu NN na oddeleniach alebo klinikách oproti minulému roku nebol zaznamenaný, ich výskyt sa v roku 2018 ako najreálnejšia javil na pracoviskách gerontopsychiatrie – 14,4 percenta a na oddeleniach a klinikách anestézie a intenzívnej medicíny- 9,5 percenta z počtu hospitalizovaných. Na interných klinikách a oddeleniach druhý rok pokračuje výrazný prepad incidencie na 1,7 percenta (16,5 percenta v r.2016) a tiež na chirurgických klinikách a oddeleniach 1,0 percento (10,3 percent v r. 2016) z počtu hospitalizovaných“, konštatoval MUDr. Lokša.
Dodal, že úroveň hlásnej služby v zdravotníckych zariadeniach v jednotlivých krajoch je evidentne rozdielna. Najvýraznejšie sa hlásna služba zlepšila v Trnavskom a Košickom kraji. Poukázal, že činnosť komisií pre NN v zdravotníckych zariadeniach je tiež na rozličnej úrovni a preto je potrebný neustály úzky kontakt s klinickými pracovníkmi, je potrebné stále upozorňovať na chyby v hygienicko-epidemiologickom režime, v dekontaminácii a v celkovej bariérovej ošetrovacej technike.
V roku 2018 boli z biologického materiálu najčastejšie vykultivované Clostridium difficile (v 20,9 percenta), Staphylococcus aureus a iné stafylokoky (13,1 percenta), Klebsiela pneumoniae a iné klebsielly (11,7 percenta), E. coli (9,2 percenta), ale aj rotavírusy 2,8 percenta z celkového počtu vykultivovaných mikroorganizmov.
Podceniť problém sa nevypláca
Podľa renomovaných slovenských odborníkov, zaoberajúcich sa touto problematikou nízke čísla nemusia vypovedať o kvalite zdravotníckych zariadení v tom-ktorom kraji. „Renomované zdravotnícke zariadenia vo vyspelých štátoch Európy, napríklad v Nemecku, či Rakúsku uvádzajú incidenciu od štyroch do osem percent. Problematika výskytu týchto nákaz, boj proti nim, ako aj preventívne opatrenia, sa ešte stále v slovenských zdravotníckych zariadeniach podceňujú.
V niektorých oblastiach, ktoré monitorovaniu týchto nákaz zodpovednejšie, nám nahlasujú niekoľkonásobne vyšší výskyt nemocničných nákaz, ako je uvádzaná vlaňajšia incidencia,“ konštatoval MUDr. Lokša. Snahou slovenských odborníkov je preto skvalitniť hlásnu službu, aby sa lekári a ďalší odborníci neriadili dnes ešte stále rozšíreným „pravidlom“, že keď nákazu nenahlásia, nebudú problémy. Je to naozaj falošná ilúzia už aj preto, že nemocničným nákazám sa nedarí úplne sa vyhnúť kvôli vysokej rezistencii viacerých kmeňov mikróbov ani v špičkových klinikách.
Účinná prevencia
Ako konštatujú odborníci aj v ďalších prednáškach, táto téma je permanentne aktuálna hlavne kvôli svojej potenciálnej nebezpečnosti a v konečnom dôsledku aj ekonomickej náročnosti. Za najúčinnejšiu zbraň v boji proti nim považujú dôslednú a účinnú prevenciu.
Je nutný stály úzky kontakt s klinickými pracovníkmi, potreba neustále upozorňovať na chyby v hygienicko-epidemiologickom režime, pripomínať princípy asepsy a antisepsy, dekontamináciie a bariérovej ošetrovateľskej techniky. Je neustále potrebné myslieť na to, že väčšina nemocničných nákaz sa prenáša rukami a teda používať rukavice, pacientov triediť a izolovať podľa rizika infekcie, ale i kolonizácie mikroorganizmami. Účinná a účelová by mala byť aj dezinfekcia s najväčším dôrazom na oddelenia s intenzívnou starostlivosťou, na operačných a zákrokových sálach.
Organizátorom konferencie je Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť, Úrad verejného zdravotníctve SR a RÚVZ banská Bystrica.
Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ
