BRATISLAVA / PRAHA. "Neviem dopredu odhadnúť, ako mi bude o minútu. Preto radšej o tom, ako mi je, mlčím. Ľudia potom nevedia, či sa majú radovať, alebo kondolovať," uťahoval si zo svojej choroby Václav Postránecký pre Blesk.
Člen Činohry českého Národného divadla rok bojoval s onkologickým ochorením, ktorému napokon v utorok v noci podľahol. Mal 75 rokov.
Narodil sa 8. septembra 1943. S hraním najprv začal v Dismanovom detskom rozhlasovom súbore, pričom prvú filmovú rolu získal už v deviatich rokoch, keď hral v Konci strašidiel.
Ďalšia, vo filme Punťa a štvorlístok, prišla až o tri roky. Odvtedy sa jeho herecká kariéra rozbehla naplno.
Napriek tomu počiatočné skúsenosti nepovažoval za umenie.
"Vtedy som ešte nebol herec, ale účinkujúci. V tom je veľký rozdiel. Ľudia si to pletú, pretože všetci hovoria o sebe ako o hercoch, ale mnohí účinkujúci nimi nie sú," cituje Postráneckého Česká televízia.
Zámočník na javisku
Zámočníkom sa stal z trucu. Niežeby ho odradili detské úlohy, ale chcel splniť prianie svojmu otcovi - zarytému ľavičiarovi, ktorý veril, že vládnuca pozícia robotníckej triedy pretrvá.
Výučný list získal, dal otcovi a nikdy nepoužil.
"Odovzdal som mu to a utiekol z domova, pretože som ešte nebol plnoletý. Skrátka sme si nemohli nájsť žiadnu styčnú plochu, na ktorej by sme sa s otcom zhodli," povedal v rozhovore pre košický Korzár pred desiatimi rokmi.
S divadlom najprv prišiel do kontaktu v zákulisí, keď v Liberci pracoval ako javiskový technik. Fascinovalo ho, že zvíťazil v konkurze na "oponára" napriek svojej útlej postave.
