BANSKÁ BYSTRICA. V škandinávskych krajinách je to bežná forma dochádzania detí do školy, v Banskej Bystrici sú ohlasy po spustení pilotného projektu s názvom Pešo do školy veľmi dobré. Realizuje ho Škola športu Labrador zatiaľ pre základnú školu Radvanská. Ak sa projekt uchytí, postupne by ho chceli rozširovať.
Ondrej Doletina zo školy športu hovorí, že projekt má niekoľko cieľov – komunitný, zdravotný, ale tiež praktický. Vďaka nemu by sa priestor pred základnými školami nemal v ranných hodinách stávať jedným veľkým a neprehľadným parkoviskom.
Výzva rodičom: Zapojte sa tiež
Projekt si pochvaľuje aj jeden z rodičov Peter Fabok „Projekt pešo do školy podporuje nielen samostatnosť detí, ale môže odľahčiť aj preťaženú infraštruktúru v okolí Základných škôl v čase rannej špičky. Pokiaľ bude sieť zberných miest tomu prispôsobená, pre rodičov bude atraktívne vysadiť dieťa na perimetri niekoľko stovák metrov od školy, kde sa ho ujmú koordinátori.

Na Bernolákovej ulici, kde prebieha pilotná fáza, to funguje presne takýmto spôsobom a okrem detí, ktoré bývajú priamo na ulici, sa pridávajú aj tí, ktorí prídu na miesto stretnutia autami. Je potrebné, aby sa aj rodičia a dobrovoľníci, ktorým sa idea páči, aktívne zapojili. Dať "like" na sociálnej sieti je milé, ale reálne to projektu nepomôže. 15 minút investovaného času denne môže skutočne prispieť k rozvoju celej komunity - pokiaľ toto pochopíme, každý z nás môže zmeniť svet."
Projekt, inšpirovaný komunitnými princípmi zo severských krajín, propaguje myšlienku zdravého spôsobu dochádzania do školy. Deti sa stretnú každé ráno na "zbernom mieste", odkiaľ v skupinke pokračujú do školy pod dozorom školených koordinátorov.
Inšpirácia severom
„Rodič sa tým pádom nemusí báť o situáciu na prechode pre chodcov a bezpečný príchod do miesta určenia,“ hovorí Doletina.
„Inšpirácií na realizáciu sa ponúkalo hneď niekoľko. Vedeli sme, že v škandinávskych či v niektorých stredoeurópskych krajinách sú mestá, ktoré tieto aktivity výrazne podporujú. Deti vo väčších skupinkách spolu so staršími osobami už bežne dochádzajú do škôl pokojne aj viac kilometrov. Keď sa k tomu pridalo zistenie, že podobné aktivity prebiehajú už aj v niektorých slovenských mestách, vedeli sme, že to chceme dopriať aj banskobystrickým deťom a ich rodičom,“ dodáva s tým, že keď zisťovali stav v ranných hodinách spred väčšiny základných škôl, bolo to tiež na zaplakanie.

Verte, že v týchto situáciách je adrenalínu na rozdávanie. K tomu si uvedomme fakt, že sa spôsobu prepravy autom učia deti ako úplnej samozrejmosti. Vštepujeme im do podvedomia, že ísť niekam znamená siahnuť po kľúčoch od auta. Takýmto smerom by sme o dvadsať rokov márne hľadali riešenie pre mestá s obrovskými hromadami plechu na kolesách,“ hovorí.
Pomaly po kroku
V Banskej Bystrici je projekt Pešo do školy ešte len v plienkach, zapojilo sa však už niekoľko prvých desiatok detí.
„Krôčik po krôčiku odhaľujeme verejnosti výhody, aké v sebe nesie nejazdiť do školy autom. Aspoň nie priamo pred školu. Veľkou mierou nám na fungovaní projektu môžu pomáhať rodičia detí.
Touto cestou by som ich v mene celého realizačného tímu dobrovoľníkov rád vyzval, aby nečakali na nové stretávacie miesta v ich okolí, ale aby nám sami zasielali podnety, dodal s tým, že na webovej stránke športovej školy Labrador je pre nich pripravený krátky formulár: „Jediné čo doň vložia, je názov ulice a svoju mailovú adresu, na ktorú im bude neskôr zaslaná informácia o pridelení nového miesta stretávania detí práve v ich lokalite. Zaberie to skutočne len niekoľko sekúnd. Deti sa s rodičmi alebo samé v určitom časovom intervale stretávajú na stanovenom mieste, kde ich už čaká koordinátor.
Koordinátorom - dobrovoľníkom môže byť takmer ktokoľvek. Zodpovednosť, zmysle pre verejnoprospešný prínos, priateľské neformálne koordinačné stretnutie s realizátormi projektu s formálnymi nevyhnutnosťami sú jedni z nenáročných podmienok.