BANSKÁ BYSTRICA Prieskum uskutočnený na dvoch tisícoch Slovákov špeciálne pre týždenníky MY ukázal, aké regionálne stereotypy si pestujeme. Pýtal sa Stredoslovákov, Bratislavčanov, východniarov, ale aj Oravcov či Záhorákov, ako vidia samých seba, no aj ľudí z ďalších častí krajiny.
Východ priveľa pije
Výsledky ukázali, že najkritickejšie sa zvyšok Slovenska stavia k Bratislavčanom. Vidí ich najmä ako sebavedomých, ale aj namyslených a arogantných. Objavili sa tiež zmienky o zlých šoféroch.

Východniari sa v názore na seba s ľuďmi z iných regiónov zhodli – obe skupiny si totožne myslia, že priveľa pijú. Ostatní tiež nerozumejú nárečiu obyvateľov východu, no oceňujú ich humor a robia si z nich vtipy.
O predsudkoch a zaužívaných stereotypoch a názoroch, ktoré zaznievali v prieskume, hovorí Tatiana Rosová, sociologička zo spoločnosti Actly, ktorá za prieskumom stojí.
„Zbytočne by sme sa ohradzovali, že takí predsa nie sme – prieskum hovorí o tom, ako nás vnímajú ostatní, a to aj takí, ktorí možno živého Kysučana ani nestretli. To, ako sa vytvára stereotyp je mnohovrstvový proces, zakotvený historicky, kultúrne, rodinne, a iba čiastočne sa opiera o osobnú skúsenosť,“ hovorí Rosová.
Pekné dievčatá chcú všetci
Pri spracúvaní výsledkov prekvapila sociologičku sebakritika niektorých regiónov. „Napríklad východniarske či kysucké pitie, ale aj bratislavská namyslenosť a arogancia. Kuriozitou je že polovica zo skúmaných regionálnych skupín si privlastňuje „najkrajšie dievčatá“ medzi svojimi top tri charakteristikami,“ približuje.
Na druhej strane je zaujímavé, že stereotyp chudoby niektorých regiónov je u ostatných v popredí viac než u samotných rodákov.
Mäkký jazyk
Stredoslovákom sa cíti byť každý piaty Slovák. Z prieskumu vyplynulo, že s ostatnými sa zhodujú najmä na tom, že majú ľubozvučný mäkký jazyk, krásny folklór, a že sú priateľskí a národne orientovaní.
Z ich vlastného pohľadu sú pre stred Slovenska najtypickejšie krásne dievčatá.

Úsmev, prosím
„Takýto prieskum je celkom úsmevný, predpokladám, že respondenti sa pri ňom zabávali,“ reaguje etnografka zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici Zuzana Denková. „Kým o východniaroch a o Bratislavčanoch sa v rôznych súvislostiach dá hovoriť ako o reálnej skupine, pri Stredoslovákoch to nesedí. Žiadnu takúto spoločnú identitu z odborného hľadiska nevnímame, stredné Slovensko tvoria rozmanité a často aj veľmi rozdielne kultúrne regióny,“ objasňuje, prečo ich obyvateľov ťažko definovať jedným pomenovaním.

Priamo v strede
Za geografický stred Slovenska sa v literatúre najčastejšie považuje vrch Hrb s výškou 1 256 metrov, ktorý je severným vrcholom masívu Ľubietovského Vepra, hrebeňa na severnej hranici pohoria Poľana. Čo si teda o Stredoslovákoch myslí starosta obce Ľubietová?